Skialp-Zahraničie

Keď sme 20. marca vyrazili na dlho plánovanú akciu do okolia St. Antonu, nepochyboval som o tunajších možnostiach na freeride a lyžovanie po zjazdovkách. Aké však budú skialpinistické túry v týchto kopcoch? To pre mňa bola veľká neznáma. Dokáže tu vôbec niečo nadchnúť človeka rozmaznaného Ortlerskými Alpami? Lyžiarske stredisko St. Anton am Arlberg spolu s priľahlými strediskami v Lechu a Zürse ponúkajú cca 250 km zjazdoviek a množstvo kvalitného jazdenia vo voľnom teréne. K tomu treba pridať bohaté snehové zrážky a na svete je top-stredisko, kde sa

Lyžiarske túry majú v alpských krajinách silnú tradíciu, tešia sa veľkej popularite a venujú sa im široké vrstvy obyvateľstva. Vzhľadom na rozľahlosť a nedostupnosť horských masívov, veľkej popularite sa tešia aj vysokohorské chaty. Teraz si predstavíme niektoré z nich: Najznámejšie, najnavštevovanejšie a popri tom aj niekoľko tajných tipov. pri tvorbe tohto článku som sa nechal inšpirovať nemeckým časopisom ALPIN . Walliské Alpy: Táto vysoko položená chata umožňuje dosiahnuť štvortisícové vrcholy, ako keby to boli trojtisícovky Vých

V tieni neďalekého obrovského superstrediska St.Anton, Lech, Zürs sa nachádza maličké, (na rakúske pomery) stredisko Sonnenkopf. Údolná stanica lanovky je v dedinke Wald am Arlberg vo výške asi 800m. V utorok 2.3. sa mi podarilo preskúmať, ako to tu vyzerá v realite tejto zimy. Toto stredisko predchádzala divná povesť. Domáci chlapík Andy mi totiž prezradil, že tu nemajú jediné snežné delo... Nešlo mi to do hlavy ako je to možné, veď dnes aj u nás už máme delá za každou dedinou, však bez nich by sa jednoducho nelyžovalo. Tak som jednoducho išiel, pozrel

          V Suldene je už týždeň krásne slnečné počasie... ideálne na skialpinizmus. V strede týždňa hlásili snehové prehánky, kvôli ktorým som si preložil voľno na štvrtok, aby som si mohol zas trochu zaprášiť. Ale nič z toho sa nekonalo, žiaden sneh... Preto som sa rozhodol, že si vyšliapem na tu už častejšie spomínaný CEVEDALE 3760 m.n.m. Vo štvrtok ráno som sa zobudil a čo vidím? Nič. Hmla a vietor ako v zlom filme. Pri raňajkách rozmýšľam, čo by som ešte mohol podniknúť. Z okna sledujem, ako sa to trošku začalo trhať na Kanzlovej

V kalendári je zima v plnom prúde, ale v realite na Slovensku bohužiaľ ani nie. Tak sme sa vybrali do Rakúska na Dachstein oprášiť skialpovú výstroj. V piatok okolo druhej vyrážame z Bratislavy. Sme veselá kopa (ja, Tomáš, Paľo a Tomáš č. 2) a tak cesta do Hallstattu ubehne rýchlo. Okolo pol ôsmej už šliapeme z parkoviska nad dedinkou s čelovkami na hlave. Trasa č. 601 nás zavedie na chatu Wiesberghaus 1873 m. Snehu nie je moc, ale postupne pribúda a z 1300 metrového prevýšenia ubúda. Pred polnocou prichádzame na chatu, kde je iba chatár Richard a dve Slovenky

Lyžiarske stredisko v Suldene (Taliansko) nie je mimoriadne svojou veľkosťou ani počtom lanoviek či dĺžkou upravovaných tratí. Jeho vysoká nadmorská výška a veľké prevýšenie tu spolu s jedinečnými prírodnými podmienkami vytvorili na malom mieste priam eldorádo pre freeride. Z dolnej stanice lanovky 1950m. sa za pol hodinku môžete dostať až do výšky 3200 metrov. Potrebujete k tomu zviesť sa lanovkou, nasadnúť na sedačku a spustiť sa krátkym zjazdom ku Madritschhütte, tam nasadnúť znovu na sedačku a ňou sa vyviezť na najvyšší bod lyžiarskeho strediska

"Takýto prechod pre mňa predstavuje tú najkrajšiu formu skialpinizmu!" nadchýňa sa Miki Knižka pri rozprávaní o svojom najnovšom zimnom dobrodružstve. Šesť dní v divokých kanadských horách, s ťažkými batohmi a širokými lyžami cez sedlá a po ľadovcoch, bez žiadneho kontaktu s civilizáciou. "Od môjho prvého stretnutia s kanadskými horami som sa pokúšal o podobné akcie. Na začiatku to boli kratšie a orientačne ľahšie túry a postupne s pribudajúcimi skúsenosťami som sa odvažoval na ťažšie a dlhšie prechody. Minulý rok nám počasie

Sulden 22. apríl 2009           Vychádzam z preplnenej lanovky. Práve tu prebieha kurz učiteľov lyžovania. Prvý pohľad hádžem hore. Je pekne, nad vrcholkami hôr sa však už prevaľujú prvé chumáče mrakov. Myslieť si, že to vydrží do popoludnia, by bolo naivné. Skúsenosť nepustí. Koľkokrát som už túto zimu takto vystúpil ráno z lanovky a koľkokrát mi to vyšlo? Ani raz. Koľkokrát som sa však vracal vo fujavici a hmle so žalúdkom v krku, to nespočítam. Aj tak sa teším z pekného začiatku dňa. Po predošlých škaredých dňoch si vychutná

Lyžiarske túry patria pre mnohých k tomu najkrajšiemu čo zima ponúka, keď počas peknej túry sa podarí ešte aj výstup na nejaký významný vrchol, zážitok je dokonalý. Nemecký časopis ALPIN preto oslovil svojich čitateľov aby vybrali tie najkrajšie kopčeky z tých, na ktoré sa zvykne bežne v zime stúpať na pásoch. Prehľad desiatich najobľúbenejších vám tu teraz predstavíme. Popri kopcoch známych sa tu objavilo aj niekoľko menej známych mien. Do úvahy treba brať, že čitatelia časopisu Alpin pochádzajú predovšetkým z nemecky hovoriacich krajín.

Posledné dni nebolo počasie moc dobré, ale tušil som, že už to musí prísť. V predpovedi hlásili každý deň pekne, ale realita na horách bola vždy horšia. Kvôli únave som pondelok a utorok vonku nešiel a dobre som urobil. V stredu to konečne prišlo - taký pekný deň ako už dávno nebol. A vo výškach dokonca ani nefúkalo.                     O jednej som už vystúpil z lanovky, zapol som si lyže a rýchle som nasadol na sedačku na Madritsch. Môj plán bol žlab vedúci na hrebeň nad lyžiarskym strediskom a po ňom som chcel s lyžami vybehnúť na Butze

Keď som pred týždňom fotil kamarátov ako lyžujú skratku na zjazdovke z Madritschu, tak mi pohľad zablúdil na ľad vytečený pod medzistanicou lanovky a vyfotil som si ho. To som samozrejme netušil, že práve na tomto mieste sa o dva dni nato odohrá tragédia naozaj osudová. Lezenie v ľade patrí medzi najkrajšie, ale aj najnebezpečnejšie aktivity v horách. V to osudné ráno sa vybrala na tento ľad dvojica, ktorú tvoril skúsený horský vodca zo Suldenu so svojím domácim kamarátom-klientom. Aj keď ľad nebol zrovna najkrajšie vytečený, horský vodca a zároveň s

Chata Casati sa nachádza v Ortlerských Alpách. Nájdete ju priamo na polceste medzi vrcholmi Cevedale a Königspitze v sedle Langfernerjoch (3266), ktoré sa často nazýva aj Cevedalepass. Chata leží na okraji ľadovcového plata po ktorom vedie klasická výstupová trasa na Cevedale a Zufallspitzen. Sú odtiaľto nádherné výhľady na Königspitze a množstvo ďalších vrcholov. Kuriózna a atraktívna nie je len jej poloha, ale aj veľkosť (230 lôžok) a nadmorská výška 3254 metrov nad morom. Chata bola postavená a otvorená v roku 1923 ako náhrada za cez vojnu zničenú

Táto zima začala výborne. Kto by si pomyslel, že po dvoch predošlých slabých zimách zavíta do Suldenu niečo také. Včera som sa večer v bare rozprával s Christianom , ktorý sa práve vrátil z Kanady, kde pomáhal organizovať extrémne preteky Fulda Challenge. Doslovne povedal: "Kanada je teraz tu v Suldene, na Yukone toho snehu nie je nič moc!"           Ráno som vyrazil do doliny Zaytal s cieľom využiť deň voľna naplno. Vyrazili sme teda dvaja, ale tú opicu zo včera som nechal rýchlo za sebou... Počas stúpania ku Düsseldorfer hütte sa nado mn

Zimmerstunde sa zvykne nazývať poobedňajšia pauza. Tá by mala poslúžiť na oddych a relax pred večerným stresom v robote. Dnes som sa na zimre moc nezdržal. Šprintoval som na Madritsch a pribalil som aj foťák. Na izbe som ešte stihol nalepiť na bederné kĺby náplaste proti bolesti, lognúť si minerálky a už som bežal po chodbe v lyžiarkách s novými lyžami k autu. Musím povedať že v starých Dynafitoch TLT 3 sa šoféruje lepšie ako v F 1. O lyžovaní to však už platí opačne...           Na Madritschi ma už čakali Markéta s Hansom, pravdepodobne

Južná stena, pri pomyslení na ňu sa vybavuje slnko a teplo. Na Ortleri ale znamená južná stena v spojitosti so slnkom a teplom niečo iné. Znamená smrť! Kruto znie toto slovo: Koniec!           Ako často som už bol na okraji tohto konca - a napriek tomu vzdialený. Poznám dobre túto hranicu, ona je zákon. Každý sa jej musí podrobiť. Tu nevyužijete vysoký titul ani žiadne peniaze - je to celkom iné ako v bežnom živote. Často som sa už nachádzal na pokraji toho konca, pozeral som sa na druhý svet. Nemal som ale nikdy chuť do neho vstúpiť. Mám rád m�