Skialp-Zahraničie

Masívne sneženie, ktoré v posledných dňoch zasiahlo Rakúsko, zachytilo Sulden a Ortlerské Alpy len okrajovo. Využil som dnes šancu a pekný deň a vydal som sa preveriť podmienky na kopčekoch nad Suldenom. Najčastejšie dve možnosti sú Suldenspitze a Cevedale. Výšľap zo Suldenu je pomerne bezpečný a na sneh vždy bohatý a pokračovanie na Cevedale po ľadovci tiež nie je žiaden extrém.   Ideálna túra na začiatok sezóny. Pod Suldenspitzom ma prekvapila nová veľká trhlina. Tam, kde bola medzera medzi dvoma trhlinami vždy aspoň 20 metrov, sa teraz chodí cez sn

          Hintergratkopf 2640m.n.m. je taký nevýrazný vrchol v tieni iných velikánov. Nachádza sa nad lyžiarskym streniskom Langenstein nad Suldenom 1950m.n.m. Na začiatok stúpania si môžete pomôcť aj sedačkou, my sme si tých necelých 800 výškových metrov na vrchol vyšliapli zdola. Na tomto mieste býva na konci zimy najdlhšie sneh a aj najkvalitnejší firn. Pre nás táto pohodová túra uzavrela úžasný aprílový týždeň Suldene. "Perfektné bolo, že sme z jedného miesta videli všetky vrcholy, na ktoré sme cez týždeň vystúpili!" povedal

           V Engadine panuje už niekoľko dní skoro letné počasie... V Pontresine, ktorá je cca 1800 m.n.m. sa teploty šplhajú k 20°C. Bežkárske trate sú v dezolátnom stave, ak ešte nejaké sú, a väčšinu turistov, ktorých nebaví jarné lyžovanie, už vidieť na horských bicykloch. Keď sa presunieme do údolia Val Roseg, tam je ešte poznať, že zima ešte neskončila. Snehu je dosť, teploty večer klesajú pod nulu, ale popoludní je tiež horúco a všetko sa  z okolitých prudkých svahov sype dole. Preto všetky skialpové aktivity treba riešiť zavčas

Pondelok 21. marec 2011. Vychádzam poobede z hornej stanice lanovky nad Suldenom. Nádherné dni so stabilným počasím treba využiť a tak pripínam na nohy ľahké drievka a vyrážam smer Suldenspitze. Cieľom je zmapovať podmienky po poslednom veľkom snežení. Dole je celkom dobrý prašan. Po víkende stopa slušne prešliapaná a tak sa notoricky známym výšľapom dostanem pomerne ľahko do sedielka pod Suldenspitze.   Tu už stopa chýba celkom a tak musím prešliapávať ja. Spúšťam sa krátky zjazd na pásoch, v prašane to ide super a pokračujem platom popri chate Ca

11. 3. 2011 Štvrtkový večer po príchode do Hallstattu sme mali dosť zmiešané pocity – hlavný dôvod nebol ten, že nás čakalo prenocovanie v aute, ale skôr nepríjemný pocit z toho, že sa ide na lyže a snehu nikde. Ranný začiatok tury riadne preveril psychiku – šliapať po zľadovatelej asfaltke, v lese snehu viac nebolo ako bolo – hmmm to veru nebolo to, čo sme od Álp čakali. Po pár 100 výškových metroch sa situácia radikálne zmenila a konečne sme si to začali užívať plnými dúškami. Prvý deň sme ukončili nocľahom na Simony hutte (2206)   R

          Bolo to počasie a úžasné podmienky v Suldene, ktoré ma jednoducho prinútili ísť. A potom to ešte bola vášeň, áno vášeň to bola a nie rozum, čo ma prinútila po pár hodinách spánku a rannej šichte na jedálni počas poobedňajšej pauzy nalepiť pásy, povyhadzovať z batohu všetky "zbytočnosti" (pieps,vetrovku,mačky...) a vyraziť. Vyraziť šliapať do Rozimtalu smerom na Vertainspitze. Deň predtým som pri zjazde zo Schöntaufu uvidel stopy. Vertain bol zlyžovaný a tak by teda nemala chýbať ani výstupová stopa. Vyrážam z parkovi

          Minulú nedelu sme v Suldene na lyžiarskom stredisku Madritsch lyžovali dva zjazdy do Rozimtalu. Možností ako sa dostať do Rozimtalu od najvyššej sedačky je niekoľko, ale my sme použili tú najjednoduchšiu. S lyžami na pleci sme vyšliapali po hrebeni smerom na Schontaufspitze a asi 100 metrov pod vrcholom sme pripli lyže a podtraverzovali vrchol po ľadovci. Žľab, ktorým sme lyžovali dole bol pre mňa nový, nemám ho zachytený ani vo Freeride sprievodcovi. Na druhý deň po nás v dolnej časti uvolnili lyžiari lavínu. Natraverzovali moc vľavo (pri po

          Coaz Hütte sa nachádza v údolí Roseg Tall, do ktorého sa dostanete z Pontresiny. Chata je v zime najlepšie dostupná z vrcholovej stanice lyžiarskeho strediska Corvatch 3303 m n.m., kde sa nedávno odohrali freeridové preteky série FWT. Cesta ku Coaz je kombináciou jazdy vo voľnom teréne a mierneho šľapania (pre tých, ktorý si chcú ušetriť sily na prípadné ďalšie výstupy od Coaz Hütte (Il Chapütschin 3386 m n.m., Piz Glüschaint 3593 m n.m., La Sella 3584 m n.m. a 3564 m n.m., atď.)   Druhá možnosť je priamo z údolia Roseg Tall okolo jazera

          V Engadine je už druhý týždeň krásne počasie a nakoľko začal február, začala aj sezóna...  Po ťažkom januári, keď Švajc zíval prázdnotou,  sa tu turizmus rozbieha aj napriek nepriaznivo vysokému kurzu švajčiarskeho franku. Dnes sa šéf zľutoval a dal mi pol dňa voľno, aby som využil to počasie a šiel sa pozrieť, ako vyzerá Tschierva Hütte v zime. Chata sa nachádza v doline Roseg Tall (Pontresina), kam sa dá dostať jedine po vlastných alebo si zaplatíte 19 frankov a vyveziete sa pohodlne na koči ťahanom koňmi k jedinému hotelu v do

          Skialpinistická sezóna už klope na dvere. Čoskoro sa vás lyže opýtajú: "Čo ste robili v lete?" Vetroplachteam v lete nezaháľal, hádam je to aspoň trošku na stránke vidieť :)) Na zimu si už brúsime zuby/hrany. Zimné spravodajstvo, či už aktuality alebo články s množstvom inšpirácie a užitočných informácii by mali byť na ešte vyššej úrovni ako minule. Aby sme vás naladili na zimnú atmosféru, pozrite si toto krátke video zo zájazdu Vetroplachtouru do Suldenu. Garantujem vám, že ho dopozeráte do konca :)) M.Bartoň    

                   Túru cez Madritschspitze zo Suldenu nebudem opisovať. Bola tu spomínaná vo viacerých článkoch. Odkazy nájdete dole. Tu je prvé videjko z nedávnej úspešnej akcie do Suldenu s Vetroplachtourom. Čiernobiele preto, lebo som omylom poprepínal funkcie na foťáku, na druhý deň som to však napravil... A hudba? Vraj autorské práva treba! Na hudbu vetra práva mám! Vetroplach

                   Rakúsky Damüls sa môže pochváliť svetovým primátom. V priemere tu napadne každý rok 930 cm snehu. Obyvatelia malej dedinky v najzápadnejšom cípe Rakúska sú na snehové prívaly zvyknutí a zimná kalamita ich len tak nezaskočí. Dávnejšie bola táto obec v nadmorskej výške 1428 metrov počas zimy často celé dni bez spojenia s okolitým svetom. Dnes udržujú prejazdnosť miestnych komunikácií snehové frézy a snehová nádielka láka do obľúbeného lyžiarskeho centra turistov. Jazda po ceste lemovanej štvormetrovými snehovými valmi tu

          Posledný deň akcie je už naše šliapacie družstvo značne vyšťavené, ale pokúsime sa využiť ho naplno. Poslúchneme radu domáceho borca Andiho a za pekného počasia sa vyvezieme lanovkou a sedačkou na vrchol lyžiarskeho strediska Sonnenkopf. Za vyše tisíc výškových metrov zaplatíme 12 éčiek a vďaka tejto umelej pomôcke sa dostávame aj na šiesty deň na lyžiach opäť do hry - do hry o krásne vrcholy a ešte krajšie zjazdy. Teplé počasie nám síce urobilo menší škrt cez rozpočet, ale zase na druhej strane nás aspoň "pekne" op�

Po príchode do St Antonu sa po prvom škaredom dni na nás usmialo slniečko. Malo to však háčik. Spolu s modrou oblohou nás zaskočilo teplé počasie. "Čo sa tu len bude dať v tejto horúčave robiť?!" Táto myšlienka nám vírila hlavou keď sme sedeli nad mapou a vyberali cieľ. Podmienka bola nič strmé a úzke. Pokiaľ možno čo najvyššie. V tejto horúčave padali základové lavíny sami od seba... Pohľad nám padol na kopec označený v mape ako heliskiingový terén. Názov Mehlsack - vrece múky tiež hovoril o niečom. Kopec kde sa lieta s vrtuľníkom

Jarný Sulden: Sulden - Madritschjoch – Marteltall (Zufall Hütte) a vedľajšou dolinou späť na Madritsch Spitze Tento okruh som stihol pred veľkonočnými sviatkami, kým nebolo v Suldene tak plno. Bolo nádherné horúce počasie a lavínové nebezpečenstvo tiež nízke. Mal som na to len pol dňa, lebo večer som musel zas do prace :-( Okolo deviatej som sa dostal z hotela a lanovkami mi to trvalo asi 45 min., aby som sa dostal na Madritschjoch, kde malo moje skialpinistické dobrodružstvo začať. Zjazd do tejto doliny je dosť komerčný a veľa ľudí si užije nenáročný fr