Piz Morteratch a Piz Tschierva

           V Engadine panuje už niekoľko dní skoro letné počasie... V Pontresine, ktorá je cca 1800 m.n.m. sa teploty šplhajú k 20°C. Bežkárske trate sú v dezolátnom stave, ak ešte nejaké sú, a väčšinu turistov, ktorých nebaví jarné lyžovanie, už vidieť na horských bicykloch. Keď sa presunieme do údolia Val Roseg, tam je ešte poznať, že zima ešte neskončila. Snehu je dosť, teploty večer klesajú pod nulu, ale popoludní je tiež horúco a všetko sa  z okolitých prudkých svahov sype dole. Preto všetky skialpové aktivity treba riešiť zavčasu ráno a maximálne okolo obeda už sedieť niekde v bezpečí chaty.

Ja som sa tak tiež vybral na jednu z mojich posledných tohtoročných švajčiarskych túr - Piz Tschierva . Zavčasu ráno notoricky známy presun po bežkárskej trase na koniec doliny a výšlap na Tschierva Hütte. Ráno bolo nepríjemne chladno a dosť ťahalo. Hore na chate už svietilo slnko a teplota sa šplhala do neskutočných výšok, na oblohe ani mráčik... rýchlo vyzliecť, čo sa dá, vypiť trocha čaju a ide sa hneď ďalej.

Od chaty vedie strmý svah, ktorý bol celý zamrznutý, takže „haršajzne“ treba mat stále zo sebou. Kúsok pred nástupom na ľadovec je tam jedno kľúčové miesto, ktoré je v lete riešené rebríkmi, teraz tam bola zosypaná lavína. Cez lavínište sa dalo v pohode vyšplhať s lyžami v rukách. Ďalej je to bez väčších problémov až k ľadovcu. Na ľadovci je už len mierne stúpanie a je to taký skialpový relax. Ľadovec je obklopený zo všetkých strán vrcholmi. Vpravo Piz Morteratsch 3751 m.n.m. a vľavo Piz Tschierva 3546 m.n.m. a priamo pred vami sedlo, cez ktoré sa dá dostať k Boval Hütte.

Ja som sa bez mačiek dostal len kúsok ďalej zo sedla smerom k Piz Morteratch. Asi 200 výškových metrov pod vrcholom je to už vyfúkané a ľadové. Takže treba aj mačky, ktoré som nemal. Spravil som pár fotiek, odlepil pasy a naspäť dole. Protiľahlý vrchol Piz Tschierva vyzeral oveľa lepšie, tak som si ešte vyšliapol tam, nech to stoji za to. Najlepšie je začať stúpať kúsok pred koncom ľadovca, vľavo hore. Dostanete sa do sedielka, z ktorého je už vidieť Val Roseg a odtiaľ po hrebeni je to už len kúsok. Je tam veľa veľkých kameňov a miestami vyfúkané, tak je lepšie v sedielku nechať aj lyže. Hore bolo úplné bezvetrie a počasie na krátky rukáv. Pri zostupe som mal mierne obavy, ako sa bude správať ten strmý svah nad Tschierva Hütte, ale bolo to v pohode...nádherná lyžovačka v jarnom firne.

Miro