Vertainspitze zimný Vertikal Limit

          Bolo to počasie a úžasné podmienky v Suldene, ktoré ma jednoducho prinútili ísť. A potom to ešte bola vášeň, áno vášeň to bola a nie rozum, čo ma prinútila po pár hodinách spánku a rannej šichte na jedálni počas poobedňajšej pauzy nalepiť pásy, povyhadzovať z batohu všetky "zbytočnosti" (pieps,vetrovku,mačky...) a vyraziť.

Vyraziť šliapať do Rozimtalu smerom na Vertainspitze. Deň predtým som pri zjazde zo Schöntaufu uvidel stopy. Vertain bol zlyžovaný a tak by teda nemala chýbať ani výstupová stopa.

Vyrážam z parkoviska od lanovky a mrknem na hodinky. Keby som mal celý deň čas ani by ma to nenapadlo, ale ja som v inej situácii a tak si čas stopujem, nech je sranda. Môj dnešný čas je obmedzený.

Šliapem hore popri potoku dôverne známou trasou. Tu sa končí známy freeride zo Schöntaufu. Postupujem rýchlo už zakrátko sa však dostanem mimo vyšlapanej stopy a šliapanie novej ma dosť spomaľuje. namiesto postupu údolím potoka si vyberám dlhý svah vľavo. Zdola vidno stopy lyžiarov a zdá sa mi aj že vidím stopu, ktorou niekto šliapal hore...

Zakrátko zisťujem, že to bola stopa slabšieho lyžiara, ktorý robil v kôre dlhé traverzy. Musím prešlapávať novú stopu a to ma stojí drahocenné sily a čas naviac. Poobedňajšie slnko mi pečie do chrbta a aj teplota je vyššia ako by bolo ideálne.

Môj plán dostáva vážne trhliny, mal som ísť radšej popri potoku tam by isto stopa bola, ale aj riziko lavíny na poobedňajšom slnku...

Šliapem stopu, leje sa zo mňa. Nuž pomyslím si: "Tam kde nepomôže rozum musí nastúpiť hrubá sila!" Často sa ma pýtajú ľudia neznalí veci: "Odkiaľ berieš silu popri takej ťažkej práci ešte robiť takéto veci?!" No však to: "Ja ju beriem práve tam!!! (Kde si oni myslia, že ju vydávam!)"

Vystupujem na prvú terasu v Rozimtali a zbadám výstupovú stopu z dolinky vpravo. Po chvíli sa na ňu dostanem. Po nej to ide oveľa ľahšie, snažím si trochu oddýchnuť a tak nezvyšujem tempo. Stopa vystavená popoludňajšiemu slnku sa však začne po chvíli prepadávať... no, ideálne to nie je.

Dostávam sa na druhú terasu pod ľadovcom. Tu niekde mám kótu 1000 výškových metrov od parkoviska - náplň na pauzu v letných dňoch. Trvá mi to vyše hodiny. Pokračujem traverzom. Zvyknú tu padať lavíny, ale pohľad na svah ma celkom ukludní, vyzerá to ok.

Pri takomto ťažkom a dlhom výšľape je potrebné dodržiavať to správne tempo. Športtester už dlhšie nepoužívam. Srdiečko mi miestami búcha ako králikovi. Myšlienky mi behajú kade - tade. Pokúšam sa dať vety do rýmov. Kým to ide, tak je tempo správne. Kyslíku v mozgu je ešte čo - to. Keď už je hotová snažím sa naďalej kontrolovať tempo. Jednoducho ju nezabudnúť: ak by som ju zabudol, znamenalo by to, že som to prepálil :)))

Dostávam sa do miest, kde začína ľadovec. V lete sú tu trhliny, teraz sú už pod snehom. Nie sú to žiadne veľké diery. postupujem po slabej stope a ešte k tomu nevedie ani ideálnym smerom. Už som sa vzdal nádeje na nejaký super čas, som rád že som si nevzal ľahké pretekové lyže, ten terén ozaj nie je pre tenučké drievka.

Traverzujem pod vrchol. Snehové podmienky sú super. Toľko snehu som tu ešte nezažil. Zvyčajne to býva vyfúkané. Nedá mi to nespomenúť si na tú snehovú biedu na slovensku, z ktorej som nedávno prišiel.

V závere už to je trošku aj na ruky, a technika šliapania je dôležitá. Vo vrcholovom hangu sa mi jazyk motá pomedzi nohy. Lyže vypínam až pár metrov pod vrcholom, tak vysoko som na nich ešte nevyšiel. Kuknem na budík: 2h11min - tak predsa som to odhadol dobre: čas pod dve hodiny je úplne reálny.

Stav budíka mi však hovorí dôležitú vec: do roboty stíham v pohode, môžem si vychutnať vrchol. Bezvetrie, úžasné výhľady...

Nikoho som nestretol. Čo môže byť krajšie? Podeliť sa o to šťastie s niekým...

Lyžujem dole. Všetky druhy snehu. Sem - tam kôra, ešte že mám tvrdšie lyže... Dôverne známy zjazd, tej kôry bolo predsa len viac...

Pri aute ešte raz pozriem na hodinky, zmestil som sa do troch hodín. Stihnem si ešte trošku oddýchnuť na izbe pred večernou šichtou.

Pocity mám úžasné. Využil som nádherný deň. Pohodových vychutnávačov nepoteším: ináč sa nedalo. Bolo to buď / alebo. Voľný deň mať nebudem. Ani jeden tentoraz.

...ale takýchto krásnych chvíľ bude viac, budú veľmi dôležité pre načerpanie energie.

Rozprával som sa začiatkom zimy s civčiteľom  inštruktorov skialpinizmu. Skúsený chlapík okrem iného povedal: Skialpinizmus nie je žiaden víkendový šport. Treba chodiť jednoducho vtedy, keď sú podmienky. Tí, ktorí si to nemôžu dovoliť len ťažko spravia viac ako 5 poriadnych túr za zimu.

Hmm, zamyslím sa: Keby som si písal denník, zapísal by som si tieto necelé tri hoďky ako poriadnu celodennú túru?? Nevadí, je to  jedno, aj tak si žiadny nepíšem... :))

Čo hovorí sprievodca:

Vertainspitze 3545m.

mierne ťažká túra, obtiažnosť 2 v stupnici 1-4

prevýšenie 1625 nastúpaných metrov

čas výstupu: 5 hodín

Sporttester:

 Heute war das Sonnenseite

sicher gar nix fur faule Leute

hab ich geschwitzt wie ein Esel

wäre besser bleib im Sessel

Vertainspitze vertical

wieder ein traum wirklichbar

M.B.