Düsseldorfer Hütte - Sulden

          V Suldene je už týždeň krásne slnečné počasie... ideálne na skialpinizmus. V strede týždňa hlásili snehové prehánky, kvôli ktorým som si preložil voľno na štvrtok, aby som si mohol zas trochu zaprášiť. Ale nič z toho sa nekonalo, žiaden sneh... Preto som sa rozhodol, že si vyšliapem na tu už častejšie spomínaný CEVEDALE 3760 m.n.m. Vo štvrtok ráno som sa zobudil a čo vidím? Nič. Hmla a vietor ako v zlom filme. Pri raňajkách rozmýšľam, čo by som ešte mohol podniknúť. Z okna sledujem, ako sa to trošku začalo trhať na Kanzlovej strane, preto som sa rozhodol, že sa pokúsim o Vertain Spitze, aj keď som o úspechu trošku pochyboval, pretože počasie stále nebolo ideálne a hlavne nepoznal som tam cestu.

Okolo 9:15 som vyrazil z hotela, to už bola viditeľnosť celkom OK. Po prvých pár 100 metroch som sa zahrial a išlo sa dobre. Upravená zjazdovka nie je síce najkrajšia scenéria, ale pre mňa to bola najvýhodnejšia cesta. Pri vrchnej stanici lanovky KANZEL sa terén začal podstatne meniť. Minimálne 15 cm prašanu, prevažne nafúkaného z okolitých kopcov a žiadna stopa. Takže som si to musel prešliapať sám. Na moje prekvapenie sa išlo pomerne dobre, až kým som nespozoroval niečo zvláštne pri mojej lyži. Pozriem lepšie a to bol tulení pás odlepený z lyže (ešte nikdy sa mi to nestalo). Myslel som si, že ho len tak jednoducho nalepím a idem ďalej, ale to som si iba myslel. Pás bol celý zmrznutý a na lepidle vrstva snehu a ľadu. Nič iné mi nezostavalo, ako sa vrátiť k vrchnej stanici lanovky a tam všetko usušiť pri radiátore. Na chate som stretol mojich 2 holandských hostí a s tými som tam pobudol asi pol hoďku. To už boli pásy opäť ready a mohol som zas vyraziť. Ale cieľ túry som mierne upravil. Nový cieľ DüSSELDORFER HüTTE.

Vyrazil som naprieč zjazdovkou a asi po desiatich minútach som sa zas ocitol v neskutočnom tichu. Ďalej od strediska všade nafúkaný sneh, ako keby celú noc snežilo. Prešlapať som si to musel zase všetko sám. Ale vďaka tomu, že stúpanie je tam iba mierne išlo sa dobre, až kým som sa nedostal na jedno kritické miesto, kde by asi nebolo moc dobré pokúšať ten nafúkaný sneh a radšej som odlepil pasy a zlyžoval asi 200 metrov. Tam nastal rozhodujúci moment - nalepiť znova pásy. Ale všetko prebehlo hladko a pásy držali aj po niekoľkých metroch. Obavy som mal ešte potom pri poslednom stúpaní pred Düsseldorfer Hütte, kde je to naozaj dosť strmé, ale pásy držali ako zákon :-).

Po prudkom súpaní na miernej rovinke pred chatou na mňa čakalo nemilé prekvapenie - uragán! Ak to nebolo ešte niečo horšie. Snehu tam bolo tiež nafúkaného aspoň 40 čísiel. Pri chate som potom strávil asi štvrť hodinku na záveternej strane, kde som si dal čokoládu, čaj a spravil par fotiek zamrznutým mobilom (sorry za kvalitu). Keď som sa vydal na spiatočnú cestu, moja stopa už bola komplet zaviata. Ale ten zjazd stal za to... Až kým som netrafil jeden kameň zafúkaný pod snehom a nespravil cez neho salto. Mal som šťastie nielen v tom, že sa mi nič nestalo, ale aj v tom, že som mal lyže na remienkoch, ktoré inak nikdy nepoužívam, pretože mi jedna lyža vypla a mala tendenciu vrátiť sa do Suldenu sama.

Nakoniec všetko dobre dopadlo a ja som pokračoval v zjazde. Aj keď som si už jazdu potom tak neužil z obavy o ďalšie kamene pod nafúkaným snehom. Prachový sneh bol až po prvý porast nad lesom, kde to už bolo miestami s nepríjemnou primrznutou kôrou. Preto som sa rozhodol pre chodník vedúci na zjazdovku a zjazdovkou priamo ku hotelu. Keď sa nad tým tak zamyslím, túra to bola pekná, aj napriek počasiu a už sa teším, keď si ju zopakujem na nových širokých lyžiach, kde mi chýba už len viazko (keby ste mali niekto v ponuke Dynafit Vertikal ST 92mm stoper, tak mi kľudne napíšte). Zajtra mám zas voľno. Uvidíme, aké bude počasie, ak OK pripojím zas pár fotiek.

Zo Suldenu s pozdravom, Miro.