Skialp Schnalstal: Schwemserspitze 3457m.

Taliansko-Južné Tirolsko-Schnallstal-Kurzras

Je to už raz tak, že z našich končín sa do Álp vyráža predovšetkým za kopcami zvučných mien. Taktika je jasná: "Ak sa tam už raz mám dotrepať a vyštverať sa na nejaký ten kopec, tak musí byť poriadne vysoký a musí mať meno, ktoré doma všetci budú poznať..."

Táto taktika je pochopiteľná a nechcem nič kritizovať ani znižovať krásu cieľov so zvučnými menami. Na tejto stránke sa im venujeme aj budeme venovať naplno. V tieni kopcov zvučných mien sa však neraz skrývajú ozajstné lahôdky. A preto budeme dôslední, budeme fajnšmekri a pôjdeme do hĺbky (výšky :). Tentoraz si zoberieme na mušku Rakúske Otztalské Alpy, ktoré zabiehajú trošku aj do Talianska.

Wildspitze, Weisskugel, Similaun, Finailspitze sú kopčeky o ktorých ste už určite počuli, mnohí ste už na nich aj boli. Práve z týchto vrcholov nám vždy padol zrak aj na neho: na dnešný tajný skialpový tip -
Schwemserspitze 3457m..

Schwemserspitze nie je zase tak celkom tajný. Pohľad na neho vás upúta už pri príchode do Kurzrasu, lyžiarskeho strediska v závere doliny Schnallstal (Val Senales).

Tento kopček skialpinistu očarí svojimi možnosťami. Krásne a ideálne strmou výstupovou trasou s mnohými možnosťami a variantami zjazdu. Pre milovníkov strmých zjazdov ponúka tiež niečo: Strmú a dlhú fotogenickú východnú stenu. Takže každý si príde na svoje.

Výstup: 

V Kurzrasi (2000m.) zaparkujeme na veľkom parkovisku slúžiacom lyžiarskemu stredisku (zdarma, toalety v budove visutej lanovky). Odtiaľ sa cez mostík doľava dostaneme ku zjazdovke ktorou vedú prvé metre výstupu. Po okraji zjazdovky šliapeme stále vpravo najmiernejšou variantou až kým neprídeme po odbočku na sánkarsku dráhu (vpravo), ňou pokračujeme ešte asi dvesto metrov až po prvú ostrú zátačku. Tu sa už odpojíme vpravo do voľného terénu.(fotogaleria)

Pokračujeme strmším svahom po ľavom brehu potoka až sa dostaneme na plató pod samotným masívom Schwemserspitze. Najjednoduchšia a asi aj najpoužívanejšia varianta výstupu je zakreslaná na obrázku. Iba záujemci o zjazd východnou stenou sa snáď budú chcieť pozrieť kadiaľ pôjdu dole a preto v týchto miestach odbočia vpravo...

Ostatných "normálkarov" čaká dlhý výšlap, kde strmšie hangy striedajú miernejšie pasáže. V Každom prípade táto túra nie je nejakým naháňaním kilometrov po ľadovcových pláňach a tak tých 1500 výškových metrov z parkoviska na vrchol je možné v pohode zdolať za 4,5 hodiny ako udáva aj skialpinistický sprievodca.

Ľadovcová výstroj je na tejto túre zbytočná. Pomôcť v záverečnom výšvihu môžu akurát mačky v prípade tvrdého firnu. Čakan by som v prípade normálky tiež nechal dole v aute. 

V prípade dobrých snehových podmienok sa vám aj pri zjazde normálkou ponúkne nejaká tá žľabovitá varianta. Je dobré si to pozrieť už pri ceste hore.

Túra absolvovaná začiatkom apríla 2014.

M.Bartoň