Zermatt - St. Niklaus: Tour du Ciel

13.04.2012

Diskusia (4)

Nebeská cesta

Zatiaľ som o svojich výletoch do hôr nenapísal ani jeden článok. Asi preto, že som ich nikdy nepovažoval za dostatočne hodnotné, aby som sa s nimi podelil s ostatnými (bušičmi, onsajtérmi, kráľmi mixov a ľadov...). Inšpiroval ma článok od bušiča Adiho, ktorý s parťákom vyliezol krásnu cestu v Chamonix a nenapísal o nej takmer nič. Písal len o pocitoch. Tak tu je pár mojich o sedemdňovom skialpovom prechode Álp v oblasti Zermattu.

Výhľad z Brittania hutte na Strahlhorn (vzadu vľavo)

O príprave

Nie je to môj prvý a dúfam že ani posledný podobný prechod. Vždy začína týždne pred odchodom. V horách som, už keď surfujem na internete a predstavujem si jednotlivé etapy, keď zháňam mapy a s kamarátmi kreslíme do nich cestu. Keď plánujeme, kto zoberie náhradné pásy, paličky a iné zbytočnosti so sebou.

Ako prejdeme ľadovec, kreslíme to správnym smerom? Je to sedlo lyžovateľné? Predstavujem si nás, ako stojíme uprostred obrovského údolia, ktoré vidíme prvýkrát v živote, obklopení krásnymi kopcami a držiac mapu a buzolu sa márne snažíme uhádnuť, ktoré sedlo sme mysleli, keď sme ho kreslili do mapy. Neznášam prípravu, ale milujem pocit dôverného oboznamovania sa s cestou.

Všetko sa zdá blízko, mierka z Tatier ale nefunguje

O prechode

Prechody Álp sú pre mňa iná liga ako víkendové skialpy v Tatrách. Väčšinou som na všetkých miestach prvýkrát. Rozmery Álp sú s Tatrami neporovnateľné. Šiesty alebo siedmy deň naozaj preverí niečo iné ako ľahký výbeh na Chopok. Na chrbte spravidla nesiem malú sviňu a tá mi nešepká počas cesty do ucha láskyplné verše.

Pri prechodoch vždy posúvam svoje hranice. Najviac psychické, hranice poznania hôr a samého seba. O fyzičku ide až v druhom rade. Robíme množstvo rozhodnutí, sme za seba zodpovední. Ísť na lyžiach, alebo na pešo? Pokračovať ďalej alebo ostať na chate? Obuť si mačky alebo vybehneme v skeletoch? Istiť sa na hrebeni alebo prejdeme sólo? Či sme urobili dobré rozhodnutie, zistíme až doma, ak všetci prídeme viac - menej vcelku, maximálne s otlačenými nohami.

Najviac sa mi páči odkrývanie nepoznaného: každý jeden deň, každých 100 výškových metrov vidím kopce okolo mňa z inej perspektívy. Každé sedlo, hrebeň alebo vrchol mi odkrýva nové, úžasné výhľady na údolia a známe alebo menej známe kopce.

Občas hrebienok, vľavo šľuchta ľadová, v pravo šľuchta kamenná

Prašanu nebolo veľa, ale keď bol, stálo to za to

Tak sme sa aj podpísali

O kamarátoch

Keď sa vrátim domov a rozprávam zážitky, vždy dostanem otázku, ako sa majú parťáci, o čom sme sa rozprávali. Odpoveď je - dobre.

To, o čom sa rozprávame, je nereprodukovateľné. Výkalové príbehy, sexuálne srandičky, prízemný humor. Nikdy som nepochopil, ako dokážeme o prdoch hovoriť sedem dní a pravidelne to zvukomalebne dopĺňať. Bez rešpektu a hanby, na každom mieste, všade. Len aby mi neušlo na porade v práci.

O kamarátoch a ich živote sa až tak veľa hlbokého nedozviem. Ani nie je treba. Viem že sú, že si sedíme na 100%. Dokážeme sa dohodnúť, vybrať najlepšie riešenie. A je s nimi neskutočná zábava (aj keď po týždni už dosť smrdia...). O čo viacej na takejto akcii ide?

Čiernym uhlím netreba vždy len kúriť

O pocitoch

Po klasickej Haute Route, ktorú sme dali pred dvoma rokmi, sme za 10 hodín cestou späť nepovedali ani slovo. Každý zažíval a vstrebával. Tentokrát sme sa polepšili - rozprávali sme sa.

Pocit, že je všetko tak, ako má, som dostal, keď Elko v prvý deň ostriekal pivom všetkých nóbl lyžiarov na terase hornej stanice lanovky, keď sa snažil dostať ku kvasniciam v pšeničnom pive. Bohová sranda.

O pocitoch neistoty by som napísal pár stránok – trvali až kým som nesedel posledný deň v aute. Asi najviac som ich mal, keď sme opúšťali chatu v úplnom mlieku a mali pred sebou niekoľkohodinový výšľap cez dve sedlá k ďalšej chate.

Keď som po celom dni sneženia vyšiel v noci pred chatu a videl spln, jasnú oblohu a okolo seba vrcholky 4-tisícoviek alebo následné ráno šľapanie v prašane, modrej oblohe uprostred Álp a sám – to je pocit, že som v úplnom prepojení s prírodou a horami. Krásny.

Rozdiel medzi „blue sky“ a takýmto mliekom = 10 min

Ideálne ráno – všade čerstvý prašan, okolo len stopy alpských zajacov (alebo takého niečoho)

O číselkách a faktoch

Úderná štvorka v zložení Mrudžo, Elko, Ďuro a ja absolvovala od 31.3 do 6.4 prechod nazývaný Tour de Ciel z Zermattu do St. Niklausu (http://www.haute-route-imperiale.ch), ktorý sme si predĺžili o etapu zo Saas Fee cez Strahlhorn (4190m) do Zermattu. Bishorn sme vynechali pre nepriaznivé počasie a trasu skrátili bez Topalihutte (nebezpečné preveje v sedle Scholljoch a chata bola zavretá).

Denné etapy trvali v priemere okolo 6 hodín s prevýšením okolo 1000m (najdlhšia etapa takmer 10 hod s prevýšením 1900m). Trasa nie je veľmi frekventovaná, zopár tímov ju išlo v opačnom garde, my sme boli po celý čas sami, častokrát sme nestretli úplne nikoho. Vrele odporúčame všetkým (ale hlavne asi imaginárnemu dievčenskému horolezeckému oddielu z Ústí, ktorý sme celú akciu chceli stretnúť).

Sprava Mrudžo, Ďuro, Elko, Luboš

Foto: Maťo Mrug, Lubo Tuma

Text: Lubo Tuma

Späť

+ Pridať príspevok

Diskusia

RE: Zermatt - St. Niklaus: Tour du Ciel

sisa 13.04.2012

Perfektné:-)) Vykon, trasa, fotos a hlavne štýl napísania:-))

RE: Zermatt - St. Niklaus: Tour du Ciel

Matus 15.04.2012

Vyborny clanok, presne tak to ma vyzerat. Je jasne, ze nejaka faktografia by vysledny dojem pokazila. Ziadne napinanie svalov. Clovek ma hned chut sa zbalit a ist :)

RE: Zermatt - St. Niklaus: Tour du Ciel

Dukke 15.04.2012

Pekná tura! Kto je to bušič?

RE: Zermatt - St. Niklaus: Tour du Ciel

17.04.2012

Ste buchaci, chlapci! Klobuk dole! A okrem toho som sa strasne dobre pobavila na clanku:-) Vyborne napisane, Lobosko!:-)