Zaži Slovinsko a vystúp na Triglav

,,Základným zmyslom každého odchodu je návrat. Návrat na miesta, kde som doma, kde sa cítim najlepšie. Aké teda je Slovinsko? Pre mňa je Slovinsko ako návrat domov.“

Už dávno som prestala počítať, koľkýkrát som tu. Taktiež som prestala s plánovaním túr. Príroda žije svojim vlastným životom a učí nás rešpektovať to a prispôsobiť sa.  A niekedy, keď sme bez očakávaní, bývame najviac prekvapení. Na konci septembra sa nám podarilo byť pár dní v správnom čase na správnom mieste. Nasledujúci článok môže slúžiť aj ako tip na predĺžený aktívny víkend v Slovinsku.

Zo Slovenska sme cestovali vo štvrtok ráno. Našim Base campom bola tentokrát Kranjska Gora, mini horské mestečko, známe hlavne pretekmi svetového pohára v zjazdovom lyžovaní. Cesta nám ubehla podozrivo rýchlo, a keďže počasie vyzeralo priaznivo, rozhodli sme sa ešte v ten deň vybehnúť na nejaký kopec v okolí. Zalovili sme v mape a voľba padla na Veliku Mojstrovku /2.366m/.

Z Kranjskej Gory je potrebné sa vyviezť autom až na parkovisko do sedla Vršič. Ak plánujete ísť na túru doobeda, odporúčam vyraziť dosť skoro ráno. Okolo 8.00 už nenájdete miesto na parkovanie, pretože parkovisko je zároveň východiskový bod aj pre túry na iné okolité vrcholy. My sme tam dorazili až neskoro poobede, kedy už väčšina odchádzala. Priamo od parkoviska vedú turistické značky aj s časovými údajmi.

My sme sa na vrchol Velikej Mojstrovky dostali pohodovým tempom za necelú hodinu. Mali sme so sebou zbalené aj feratové sety a prilby, pretože na mape je zakreslená na začiatku trasy ferata, ale feratový set nebol potrebný. Prilbu však odporúčam, hlavne keď je v priebehu dňa viac turistov vzniká riziko pádu skál. Túra je nenáročná s krásnymi výhľadmi z vrcholu, ktoré sme si vďaka pokročilému času vychutnávali sami.

Večer po návrate sme pozreli predpoveď počasia na piatok. Total jasná obloha na celý deň znamenala len jedno - nadišiel čas na Triglav /2.864m/. Najvyšší vrch Slovinska nám dovtedy akosi nebol dopriaty. Kvôli počasiu, času, vybaveniu. Rozhodli sme sa ísť do toho aj napriek tomu, že nás poniektorých v sobotu čakal štart na trailových pretekoch Julian Alps Trail run, ku ktorým sa ešte dostanem neskôr. Večer sme sa pobalili. Nevedeli sme presne čo všetko zobrať. Informácie na internete sú rôzne. Teraz môžem povedať, že nech pôjdete na Triglav z akejkoľvek strany, určite potrebujete feratový set, prilbu a dostatok pitnej vody.

Na Triglav sa dá dostať z niekoľkých východiskových bodov. My sme vyrazili z Kranjskej Gory o 6.00 ráno. Autom sa treba presunúť do dedinky Mojstrana, odtiaľ pokračovať po Triglavskej ceste až na jej koniec, kde sa nachádza záchytné parkovisko. Na tomto mieste sa začína pešia túra. Kúsok za parkoviskom sa nachádza horská chata Alžajev dom.

Prechádzame krátky a zároveň posledný rovný úsek dolinou a potom odbočíme na strmý chodník vedúci lesom. Časové údaje na tabuľkách uvádzajú cca 6 hodín na vrchol. Túra má prevýšenie cez 2000 výškových metrov a je kondične náročnejšia hlavne za predpokladu, že ju chcete dať za jeden deň. Väčšina turistov prespáva na chatách pod Triglavom a na vrchol vystúpia na druhý deň. Ak kopnete do vrtule je možné dať to aj v priebehu jedného dňa.

Turistika je výživná hneď od samého začiatku. Treba sa pripraviť na výživné strmé stúpanie. Najprv po drevami spevnených schodíkoch strmým lesom neskôr skalným terénom. V tomto mieste sa začnú otvárať prvé úžasné výhľady na dlhé vápencové skalné steny a hlboké údolia pod nimi. My sme si vybrali výstup feratou. Je možnosť ísť aj bežným turistickým chodníkom ale ten vedie cez šotolinu a voľné kamene s množstvom ľudí, takže cesta feratou je jednoznačne lepšia voľba. Feratový set aj tak použijete vo vrcholovej časti, takže si ho musíte brať so sebou aj keď by ste hore nevystupovali touto cestou.

Ferata nie je úplná klasická ferata na akú sme zvyknutí. Je to skôr turistický chodník v skalách, pričom na niektorých úsekoch je potrebné sa priistiť. Táto časť je veľmi pekná a technicky jednoduchá. Dostávame sa až na miesto kde sa spája s turistickým chodníkom. Odtiaľto pokračujeme po značke až na chatu Triglavski dom na Kredarici, ktorá sa nachádza tesne pod vrcholom Triglavu a je tu najvyššie položenou chatou. Na chate je možné sa ubytovať /jednoduché turistické ubytovanie, v zime bez kúrenia/ alebo si kúpiť nejaké občerstvenie.

Upozorňujem, že v Julských Alpách nad pásmom lesa už nie je voda, preto na to treba myslieť vopred a zásobiť sa na cestu. Voda na chatách sa predáva vo fľašiach a je dosť drahá. Výstup na vrchol od chaty trvá niečo vyše hodiny. Tu si už treba dať feratový set. Trasa na vrchol je obojsmerná, urobená ako zaistená cesta a je na nej obrovské množstvo ľudí. Postupujeme pomaly po úzkom vrcholovom hrebeni. Na vrchole sa stretávajú tri takéto zaistené cesty vedúce aj z ďalších smerov.

Všetky sú obojsmerné, je potrebné brať ohľad aj na už zostupujúcich turistov. Najvyšší bod Triglavu predstavuje Alžajev Stolp – plechová búdka, kde je možné sa núdzovo schovať. Vrchol je obsadený turistami ale ponúka dych berúce výhľady na všetky strany. Nevediac čo činíme, pre zostup vyberáme trasu cez sedlo Luknja. Podľa mapy sa jedná o dlhšiu trasu so zaistenými úsekmi. V reáli ide  o síce veľmi krásnu ale aj mimoriadne exponovanú trasu.

Zostup je dlhý a strmý. Striedajú sa zaistené úseky s úzkymi chodníčkami v šotoline, kde vás jedno pošmyknutie pošle až na dno údolia. Na jednom mieste dokonca vyťahujeme lano a istíme sa. Po nekonečne dlhom a miestami aj orientačne nie zrovna jednoduchom zostupe sa dostávame do sedla Luknja. Odtiaľ po voľnej suti na spodok doliny a v závere sa napájame na chodník pri Alžajevom dome, kde sme začali našu túru. Túra na Triglav je naozaj výnimočná a krásna. Je potrebné mať aspoň základné znalosti pohybu v horách a viac ako priemernú kondičku. Ak sa rozhodnete pre zostup, ktorý sme si vybrali my, je dobré nemať strach z expozície. Na túru potrebujete feratový set, prilbu a dostatok pitnej vody. Časovo nám to trvalo 9,5 hodiny aj s početnými prestávkami. Prešli sme okolo 18 km s 2000m prevýšením.

Medzi sebou sme sa dohodli, že túra na Triglav bude klasifikovaná ako rozcvička na sobotňajšie preteky. Na preteky Julian Alps Trail Run som natrafila náhodou ale podľa mapiek jednotlivých tratí som si bola istá, že nesklamú. Štart je podľa dĺžky konkrétnej trate buď v Kranjskej gore alebo v okolitých miestach.

Trasy sú rôzne od 10 km až do 170 km. Spoločné majú to, že všetky vedú prekrásnym prostredím Julských Álp. Odporúčam všetkým milovníkom trailového a ultratrailového behu. Prostredie aj organizácia perfektná a aj napriek túre deň pred pretekom sme nedobehli najhoršie. Pripájam stránku pretekov: www.trailrun.si

Nedeľa je konečne dňom na regeneráciu a prípadnú cestu domov. Pokiaľ náhodou nehlásia dobré počasie a nerozhodnete sa pokračovať v začatom tempe. Možností je tu nekonečno...

Sisa Jahnová