Za prašanom do Goderdzi

Zimná sezóna 2022/23 začala veľmi rozpačito. Po decembrovom nádejnom úvode si to rýchlo rozmyslela a počas prelomu rokov skialpinistom dopriala kľudový režim. Nám to však na nálade neubralo, pretože nás vo vrecku hriali letenky do Gruzínska, zakúpené na začiatok januára. Predstava nezabudnuteľných skialpovačiek v tieni 4-tisícových velikánov v nás rozdúchavala čistú škodoradosť voči ostatným skialpinistom na Slovensku. Karma je však zdarma a necelé dva týždne pred plánovaným odletom nás zastihli chýry, že túto sezónu sneh nedorazil ani do Mestie. Prvotné sklamanie a paniku vystriedalo odhodlanie a improvizácia. Storno leteniek drahé, preloženie termínu nemožné, ostala nám ešte zmena destinácie. Podľa spoľahlivých zdrojov juhom Gruzínska nejaké sneženie predsa len prehrmelo a ďalšie sa chystá, a tak sme operatívne zamenili Veľký Kaukaz za Malý a vyrazili do Goderdzi.

Goderdzi je malé lyžiarske stredisko v regióne Adjara, neďaleko tureckých hraníc. Údajne patrí k miestam s najvyšším ročným úhrnom snehových zrážok v Gruzínsku a niektoré zdroje ho dokonca snehovými podmienkami prirovnávajú k Japonsku. Vzhľadom na vzdialenosť od mora (cca 100 km), príjemnú nadmorskú výšku (1700 až 2400 m.n.m.) a nenáročný terén (hôľneho charakteru) sa niet čo čudovať. Rezort je ešte pomerne nový, vznikol len v r. 2015, a stále sa rozvíja. Zákonite teda trpí aj mnohými škôlkárskymi neduhmi, preto netreba mať prehnané očakávania. Zatiaľ je tu vybudovaných 8,4 km zjazdoviek strednej alebo nízkej obtiažnosti, ktoré sú obsluhované kabínkou, 6-sedačkou a detským vlekom. Jedným z pozitív je vysoký podiel prírodného snehu, aký u nás doma na zjazdovke len ťažko zažijeme. A už vôbec nie v cenovej relácii cca 11€ za celodenný skipass.

Ale nie kvôli zjazdovkám sme sem išli. Hlavným lákadlom sú nekonečné možnosti na freeride a skialp v okolitom teréne. Ľahko dostupné hrebene bez výrazných skalných nástrah, príjemne naklopené svahy a muldy so štandardným prevýšením cca 600 m, riedke lesy a, samozrejme, prvotriedny prašan od hora až dole. Áno, aj na hrebeni! Cieľových alternatív je v blízkom okolí neúrekom, či už sa človek rozhodne pre lanovku, výšlap po vlastných, alebo pre vývoz ratrakom (cat skiing). Potom už stačí pri výbere zjazdov len mať oči otvorené, trochu orientačného zmyslu a zdravý úsudok k tomu.

Mierne problematická môže byť orientácia v hmle. Väčšina terénov vyzerá podobne a mnohé muldy sa v údolí zužujú a často končia kaňonom, ktorý tvorí terénnu pascu. V takomto prípade je nevyhnutnosťou appka a GPS v mobile. Oblasť Goderdzi má vzhľadom na terény síce len malé riziko lavín, nie však nulové. Problémom môžu byť veľké množstvá previateho snehu a keďže vetry tu dujú často a hooodne intenzívne, tento faktor nehodno podceniť. Medzi miestne nástrahy patria tiež oplôtky z ostnatého drôtu, na ktoré sme často natrafili pri prechádzaní cez opustené horské osady.

Čo sa týka dopravy do strediska, je to kapitola sama osebe. Z letiska v Kutaisi je to len okolo 250 km, no treba si na to rezervovať celý deň. Nám táto cesta aj s krátkou zastávkou v prímorskom meste Batumi trvala 11 hodín! Môže za to hlavne kvalita ciest, ktorá sa s pribúdajúcou nadmorskou výškou exponenciálne zhoršuje. Obzvlášť posledných 25 km do strediska. Dedinka Khulo je posledná destinácia zaváňajúca civilizáciou - za ňou končí asfalt aj sranda, šírka cesty sa zúži na jedno auto, vzrastie expozícia aj strmosť svahov nad údolím, radikálne pribúda snehu a vyjazdené koľaje a jamy dosahujú miestami hĺbku povrchového lomu. Prejsť tento úsek nám trvalo viac ako 2,5 hodiny (priemerku si vypočítajte každý sám)! Každopádne zabudnite na verejnú dopravu aj na vlastné auto. Hlavne ak k nemu prechovávate citový vzťah. Omnoho lepšie aj pohodlnejšie je dohodnúť sa na odvoze s miestnymi - tí majú autá prispôsobené tunajším podmienkam.

Ubytovacie možnosti v Goderdzi sú dvojakého druhu: na súkromí alebo v hoteli. My sme si vyskúšali obidve. Komfort bývania u domácich je väčšinou nižšieho štandardu s pokrytím len tých najzákladnejších potrieb (teplo, hygiena, jedlo, nejaké to spojenie so svetom... a niekedy ani to nie), často sa jedná o zdieľané priestory, čiže treba počítať s obmedzeným súkromím a nutnou interakciou s ostatnými ubytovanými. Vykompenzované je to veľmi príjemnou cenou a hlavne domáca kuchyňa je to, čo tu jednoducho musíte vyskúšať! Pri komunikácii s domácimi sa však treba obrniť veeeľkou dávkou trpezlivosti, zhovievavosti a improvizácie. Iný jazyk ako gruzínsky neovládajú a ich prístup k cestovnému ruchu je, jemne povediac, svojský.

Alternatívou je ubytovanie hotelového typu priamo v stredisku. Môžete si vybrať podľa preferovaného počtu hviezdičiek - od hotela vysoko v sedle Goderdzi Pass s nádherným výhľadom, kde sa však dá dostať len rolbou alebo po vlastných, až po 5-hviezdičkový hotel s bazénom a saunou, hneď vedľa zjazdovky. Cena za túto pridanú hodnotu je násobne vyššia oproti ubytovaniu v súkromí, no komfortom sa aspoň približuje európskemu štandardu. Angličtina, prípadne ruština je tu samozrejmosťou.

S ubytovaním úzko súvisia aj služby. A tu kosa naráža na kameň. Naoko sa všetko tvári moderne, európsky a proturisticky, pod povrchom však často drieme neochota a salámizmus. Nefungujú tu dohody, dochvíľnosť, ani snaha riešiť problémy. V praxi to vyzerá tak, že Gruzínci tu majú na všetko dostatok času. Keď sa raňajky servírujú od 9 do 11, znamená to, že čaj vám donesú o deviatej a praženicu o jedenástej. S čistým svedomím vám predajú skipass na celý týždeň a vleky pustia sotva dvakrát. V saune a bazéne drkocete zubami a za odvoz vám zaúčtujú spiatočné cestovné, aj keď naspäť už nejdete. Snaha riešiť prípadné nedostatky začína zhovievavým „V poriadku!“ zo strany obsluhy a končí službami v pôvodnom znení bez akýchkoľvek zmien aj vysvetlenia.

Čomu však v Goderdzi dávam plných 5 hviezdičiek, je gruzínska kuchyňa. Nezameniteľné domáce Khachapuri plnené pravým gruzínskym syrom, hustému guľášu podobná polievka Ostri, či Ojakhuri s pečenými zemiakmi, taštičky Khinkali plnené mletým mäsom, či tvarohové vrstvené Sironi... Všetko dokonalé regionálne chute, ktoré jednoducho treba zažiť (či skôr zažuť)! Vegetariáni tu zrejme budú gastronomicky strádať a vegáni rovno umrú hladom, pretože väčšina jedál obsahuje mäso, syr alebo vajcia. Môžu však hlad vykompenzovať ponukou miestnych alkoholických nápojov, bez ktorých by sa pobyt v Gruzínsku snáď ani nerátal. Nízka cena, ľahká dostupnosť a tvrdá pečeň sú zaručené.

Keď to zhrniem, Goderdzi je tichá lyžiarska oblasť, ktorá nie každému bude voňať. Ale kto chce, ten si v nej nájde zaľúbenie a dôvod navštíviť ju. Ponúka skôr kľud a pohodu než ruch vychytených turistických centier. Láka skôr na individuálnu improvizáciu než overený program. Zabaví skôr dobrodruhov ako náročných konzumentov, skôr skituristov než vyznávačov reálneho skialpinizmu, poteší chuťové poháriky viac mäsožravcom ako tým so stravovacími anomáliami a skôr alkoholikom ako abstinentom. Ak stále váhate, tak verte, že za ten púdrový prašan to tam stojí!

Jaraba