Wilder Freiger – Cima Libera (3418m)

Tentokrát to nebude žiadna spomienka jedného zabúdajúceho starca, ale pozvánka na túru do môjho druhého horského domova, ktorý som si mimoriadne obľúbil. Viem, že odskočiť si zo Slovenska na túru na Stubai nie je ľahké ani lacné. Cestné poplatky sa nedajú obísť, takže taký výlet sa na konci stáva luxusným. Kto ale na to raz našporí a nechce stále opakovať NT-prechody alebo výbehy do Lomnického sedla, nech porozmýšľa nad touto ponukou.

Tento kopec sa dá začať atakovať z niekoľkých východísk. Najkratší prístup autom začína na konci Stubaitalu, pri salaši Grawaalm. Tu je vždy miesto na parkovanie. Ponúkajú sa tu dve možnosti výstupu na Freiger: smerom na Nürnberger Hütte alebo na Sulzenau Hütte. Pre ktorú sa rozhodnete, je váš osobný výber, ja poznám obe. Samozrejme obidve možnosti sa dajú kombinovať s výstupom aj zjazdom, dole pri ceste to robí rozdiel asi 1km. Technicky sa ponúka táto túra aj pre slabších skialpinistov, ale veľkou otázkou je tu kondícia, bez ktorej je po niekoľkých hodinách všetko ťažšie. Musím sa priznať, že som bol jeden z tých zbabelcov, ktorí radšej spali na chate v otvorenej zimnej miestnosti a rozdelili si túru na dva dni. Vetroplach by to išiel na jeden ťah. Hneď musím aj povedať, že Freiger je jedna z najkrajších túr, aké Stubai ponúka, na druhej strane sa ale musí počítať s výškovým rozdielom 2000m, čo nie je zábavka.

Smer Sulzenau Hütte (viď nákres na obrázku z Googlu): začneme od cesty po letnom chodníku, ktorý vedie smerom na Sulzenau Alm (1850m), od chaty hneď vpravo strmým svahom. Po ľavej strane máme nádherný vodopád. Dobre je, keď je tu veľa snehu, lebo na svahu je veľa kosodreviny. Vyšliapané sú tu rôzne cesty až k Sulzenau Hütte (2196m).

Od chaty križujeme svah smerom ku Grünausee. Tu dostanete krízu, lebo je tu tak krásne, že nebudete mať chuť šliapať ďalej. Po prekonaní krízy musíme odbočiť doprava, kde objavíme strmý skalný žľab. Ním vyjdeme po serpentínkach do prekrásnej dolinky, kade to ide priamo hore, smerom k vrcholu, ležiacemu pred nami. Ten ale nejdeme priamo, ale viac doľava a potom pod hrebeňom doprava, už smerom k vrcholu tesne popod hrebeň. Severným smerom ho dosiahneme a posledných 20 metrov ideme hore pešo, bez lyží, lebo kamene. Treba dávať pozor, aby ste od Grünausee trafili do karu smerom k hornému ľadovcu. Kondične veľmi náročné, technicky stredne ťažké, svah len asi 35°, lyžiarsky pomerne ľahké. Železá nie sú potrebné. Zjazd je na výber: alebo výstupom k Sulzenau Hütte, alebo smerom cez Langental.

Výstup a zjazd cez Langental - Nürnberger Hütte: Ak sa rozhodneme naisto, že sem zjazdíme nazad, tak odstavíme auto na hlavnej ceste a hneď stúpame lesom na Bsuchalm. Za salašom stúpame cez úzky skalný priechod (ten je vždy zasypaný lavínou) na horné svahy, smerujúce k Nürnberger Hütte. Kto to potiahne v jednom kuse, ide ďalej popod chatu cez Langental, smerom na Freiger. Asi hodinu od chaty dosiahne začiatok ľadovca, ten sa skláňa smerom ku Grünausee. Šikmo cez ľadovec ďalej až na hrebeň a po ňom už na vrchol. Zjazd tou istou cestou, ale na tejto strane býva sneh skôr zlý, slnko tu spraví svoju prácu. Nepríjemný je zostup zasypaným kuloárom na Bsuchalm a ďalej skoro po rovine nazad k autu.

Posúdiť musí každý sám, či sa mu to bude páčiť. Náš posudok bol: ako v raji. Po každej túre v Stubaji som si potvrdil svoju mienku, že je to presne to, čo som vždy hľadal. A ešte viac ma potešilo, že je tam žula, môj obľúbený kameň. Niekoľko obrázkov k tomu, ukazujú tieto zväčšené Tatry a potvrdia môj dojem.

Potrebný čas na výstup (podľa snehových podmienok):

Nürnberger Hütte 3 - 4 hodiny, Freiger 4 - 5 hodín

Sulzenau Hütte 3 - 3,5 hodiny, Freiger 4,5 - 5 hodín

Jano Banko