Vetroplachov okruh - Klimatická zmena

Chata pri Zelenom Plese 02.04.2017, 2h.45min ráno

V noci som zrejme ani nespal, po dvoch dlhých skialpových dňoch vyrážam opäť z Brnčalky skoro ráno. Telo nie je najčerstvejšie, podmienky a počasie sú ale ideálne.

Rozhodnutie, že sa dnes pokúsim o tento okruh padlo len včera keď som sa presúval cez sedlá z Chaty pod Rysmi. Videl som podmienky a aj to ako sa extrémna horúčava na slnečných svahoch pustila do biednej snehovej pokrývky.

Rozmýšľajúc nad tým, že kedy by som to mohol ísť a predstavujúc si ako bude treba zbehnúť zase dole do mesta, oddýchnuť si a znovu sa vytrepať na chatu v dobrom počasí som sa rozhodol: Napriek tomu čo som absolvoval posledné dva dni idem do toho hneď zajtra, posledný pekný deň periódy... 

Bachledova štrbina  +1:55

Začínam pomaly ale pomocou stopy, ktorú som si prešlapal včera podvečer sa mi darí napredovať celkom rýchlo. Pri zjazde z Baranieho sedla som včera traverzol do Medenej. Lyže aj batoh som nechal dole a v pomerne dobrej stope som si vybehol hore. Takto som si pekne za vidna obzrel situáciu a vylepšil stopu. Porobil fotky a získal pokoj potrebný na nočný postup.

Stopa je ale na niektorých miestach zasypaná a tak to nie je zase celkom zadarmo. 

V Bachledovej štrbine sa nezdržujem a začínam hneď zostupovať na mačkách dole ku Térynke. Je tvrdo až ľadovo. Nad lyžovaním ani neuvažujem.

Pod Pfinovou kopou +2:50

Lyže som obúval až nad Térynkou, po ľadovom podklade som ešte za tmy zlyžoval pod Pfinovu kopu kde sa obyčajne nalepujú pásy. Nenalepujem ale rovno obúvam mačky a lyže dávam na batoh. 

Žltá lávka  +3:26

Tak ako predvčerom si hore vychutnávam východ slnka. Traverzujem do sedielka v Drobnej veži. Pár metrov poctivého mixového lezenia.

Znovu sa ani nepokúšam lyžovať a ľadovú šmýkačku zliezam často aj čelom k stene. Na mačkách prichádzam až pod Priečne sedlo. Mačky vymením za lyže a ten škripot je určite počuť až na chatu...

Zbojnícka chata +5:10 (cca o ôsmej ráno)

Raňajky v plnom prúde. Rýchlo si objednávam kávu a tri čaje. Podarí sa mi zjesť aj prvú tuhú stravu dňa: makovú štrúdlu ktorú nesiem ešte z brnče.

Studené sedlo +6:05

Slnko už je hore. Posilnený pauzou na Zbojníčke využívajúc stopu čo som si šliapol predvčerom sa mi darí byť hore celkom rýchlo. Pripínam lyže a šúchajúc po ľadovom firne lyžujem dole po trase ktorú idem posledný týždeň už tretí krát. Pod Poľským hrebeňom opäť nenaliepam pásy ale rovno dávam mačky. Je stále tvrdo. Na mačkách prášim hore do...

Zadnej Gerlachovskej lávky + 7:05

Ten fakt, že dlhé úseky idem s mačkami a nie na lyžiach si žiada čas a sily navyše ale nič sa nedá robiť. V závere stopa dobrá, celkom tu tieto dni bola premávka. Dozvedám sa neskôr o ďalších dvoch partiách ktoré traverzom Gerlachu cez víkend prešli.

V lávke pozerám dole a vidím že tu pôsobilo slnko od môjho piatkového pobytu... Zliezam dole a cítim že je oveľa tvrdšie a ľadovejšie ako v piatok. Robím jak disident v uránových baniach a keď konečne vychádzam do

Batizovského sedla zisťujem že mi tento úsek trval vyše 20 minút viac ako predvčerom.

"Pozrieš si medzi nohy a vidíš do doliny. Stojíš na predných hrotoch v strmom ľadovom svahu a hrot paličkocepínu ti občas odskočí od ľadu. Lyže máš na chrbte a... keby si liezol hore bola by to paráda a pohoda. Ale ty zliezaš dole sakra dlhé úseky s vedomím že jediná malá chybička... toto je Gipsiho prechod."

Sedlo pod Drukom

Zjazd z Batizovského je parádny firn. Už bolo načase sa nejako odmeniť. Namiesto vychutnávania si oblúčikov po dokonale rovnom svahu sa ale snažím traverzovať maximálne vysoko aby som ušetril každý možný meter. Do sedla vychádzam na mačkách a rovno začínam zostupovať na druhú stranu. V zostupovom žľabe sú našťastie dobré stopy tak postupujem rýchlo až kým sa nedostanem ku vodnému ľadu v spodnej časti. V piatok som tu delikátne zliezal ale teraz pozerám že niekto tu vysekal parádne stupy. Dík.

Strážne sedlo.

Konečne šliapem s lyžami na pásoch po odmäknutom svahu. Toto sedlo je rýchlovka a prášim ďalej. Pod

Dračím sedlom

nalepujem opäť pásy. Oproti piatku sa chvalabohu spravili nejaké mraky a tienia slnku. Spotreba vody je preto nižšia. Ozaj voda... na tento neďeľný okruh som sa odhodlal aj preto lebo som vedel, že Chata pod Rysmi bude v nedeľu otvorená. Plánujem sa tam zastaviť, najesť a doplniť tak dôležité tekutiny v tomto teple. 

V Dračom sedle pozorujem ľudí v centrálnom žlabe, moc sa nezdržujem a prášim ďalej pod 

Dračiu bránku

Super stopa pod bránkou, dnes už viem že to bola partia Roba Gálfyho ktorá tu deň predo mnou dala tiež parádny okruh. V hornej časti už je komín bez snehu. Nebyť fixu bolo by to slušné lezenie. Problém je ale, že fix je predratý viac ako do polovice. Prichytávam sa ho úplne jemne a snažím sa neťahať. Zliezanie na druhú stranu už mám nacvičené a o chvíľu šlapem ku 

Chate pod Rysmi  +10:30 (Gipsy 10:05, s Peťom Szigetym sme pred dvomi rokmi dali túto etapu za 9:35)

Zdiaľky nevidím nikoho a zlá predtucha sa napĺňa... zatvorené!!!

Mám 4 deci ionťáku a dostatok powerbarových gelov. Vodu som našťastie ušetril vďaka mrakom. Tie už sú ale preč.

Sedlo Váha +11:25  reálny čas: 14:10 kedy sa púšťam dole

Vo Váhe stepujem vyše desať minút ako sa snažím nájsť signál. Aj keď som odtiaľto predvčerom volal dnes sa nedarí. Po zatvorenej chate ďalší problém. Rozhodujem sa pokračovať a púšťam sa dole do Ťažkej doliny po odmäknutom snehu.

Zjazd pod Pustú lávku

prebehol bez problému. Obúvam mačky a v dobrej stope šlapem hore. Na druhej strane ma čaká posledný problém dnešného dňa. Traverzovanie natopeného lavinózneho svahu. Dopadne to všetko ok a nalepujem pásy kúsok nad Kačacím plesom. Celkom sranda čo tie Gecká vydržia...

Výšlap do

Prielomu +13:15  (real - 16:00hod.)

má špeciálnu príchuť. Pijem poslednú vodu. Ani radšej nemyslím nato, čo robí tá dehydratácia s mojimi chrupavkami. Tam, kde som v piatok rýpal na lyžiach tu musím zobúvať a prenášať lyže. Moje rozhodnutie ísť dnes bolo správne...

V Prielome mi dvaja chalani požičajú telefón, veľká vďaka ale... žiadny signál. Lyžujem dole keď mi v polovici svahu zapipá môj už skoro zdochnutý telefon. Vybavím telefonát a cesta na Brnču je voľná. Najprv však musím dotankovať na Zbojníčke. Prichádzam k okienku. Bol som tu ráno ale sa mi to zdá ako keby to bolo minulý týždeň :))

Zbojnícka chata +13:35 (reálny čas16:20) pauza cca 20min

Dva litre tekutín s vysoookým obsahom cukru. Ďalší postup sa stáva zábavou. Pod Javorákom vyťahujem dokonca aj foťák. V Priečnom zase mačky. Idem na istotu. 

Baranie sedlo  +16:35 (19:20)

Stmieva sa. Dole schádzam veľmi opatrne. Šúcham kde sa dá. Hornú časť Flašky obchádzam sprava. Spodná ide lyžovať parádne. 

Na chatu už prichádzam so zapnutou čelovkou. Veľká vďaka posádke chaty za všetko. 

Výlet mi trval presne 17 hodín hrubého času vrátane všetkých zastávok a telefonátov :)

Dávam sa ako-tak dokopy a schádzam s ťažkým batohom dole potme na Bielu vodu. Tá prechádzka v skeletoch sa už ale do tohto výletu neráta:))

Tri dni Vetroplacha:

Piatok: Skoro ráno vyrážame s Maťom z Brnče. Plány sa prudko menia už v Medenej dolinke kôli množstvu nového nafúkaného snehu. Pokračujeme cez Baranie sedlo a ďalej idem už sám zvyšnými sedlami Gipsiho prvého dňa až na Chatu pod Rysmi. Podvečer si ešte vyšlapem pod vrchol Rysov. Nocujem na chate. + 3000v.m.

Sobota: Ráno na vrchole Rysov sa plány opät menia a ja sa vraciam cez Váhu, Pustú lávku a klasické sedlá naspäť na Brnču. Uvažujem nad mojím plánom už z minulého roku: kôli nevhodným podmienkam v dolinách spraviť okruh vedúci vo výške neschádzajúc nikde dole do doliny

Cítim sa výborne a tak pri zlyžovaní z Baranieho traverzujem do Medenej a podvečer vychádzam ešte do Bachledovej štrbiny.

+ 2600v.m.

Nedeľa: To čo som si prešiel predošlé dva dni spájam dokopy - ideálny okruh vo výškach, všade dostatok snehu až na kúsok pri výstupe do Prielomu. Ideálny okruh aj do týchto biednych zím...

+4500v.m. 

Celkovo: vyše 10 000 v.m. a cca 40 hodín skialpinizmu za tri dni. Výpočet prevýšenia podľa mapy. Na trase Gipsiho prvého dňa prevýšenie reálne nezobrazuje námahu vynaloženú na postup...

Na záver spomienka: 

Druhý Apríl presne pred rokom sa na Malom Kežmarskom štíte zabil Rišo Bohmer s ktorým som tieto moje plány veľa konzultoval a ktorý mi mal byť hlavným pomocníkom pri podobných akciách.

Autor hlavnej časti tohto prechodu Vlado Tatarka zahynul pri lezení na Ganek už pred rokmi. Tzv. prvý Gipsiho deň je geniálna trasa preplietajúca sa hlavnou časťou V.T.

Spomínam si aj na môjho prvého parťáka zo skialpových pretekov Juraja Petranského, ktorý zahynul pod lavínou počas vynášky na Téryho chatu. 

Akoby toho nebolo dosť aj tieto dni sa znovu niesli pod tieňom štvrtkového pohrebu...

Martin Bartoň