Tri ľahké trojtisícovky za jeden deň: Granatspitze, Sonnblick, Fürleg

Nemusí sa ani zavčasu vstávať, z Garmischu je to nie ďaleko. Tento kút som navštívil mnohokrát s DAV, lyžiarskym klubom, aj s mojou ženou, jej kamarátkou a známymi, čo chceli raz spraviť túru na trojtisícovku.

Tak cez Kitzbühel a Thurn Pass (odkiaľ už vidíme Hohe Tauern) do Uttendorfu, kde sme na Einziger Boden. Tu o ôsmej vstúpime do kabíny na Weiβsee, kde nás tá železná rakva vypľuje priamo do Rudolfshütte. Dnes už to nie je žiadna Hütte, ale vysokohorský hotel s kompletným vybavením. Aby táto obrovská obluda mohla prežiť, týždenne sa tu menia kurzy ÖAV a DAV a hostia opúšťajú túto chatičku s diplomom v ruke, že sa smú samostatne pohybovať vo vysokohorskom teréne. To sú kandidáti na záchranné akcie, lebo sa hneď vyberú do Chamonix s vedomím, že to ovládajú. Toto ale nezmeníme, lebo spolky chcú tiež prežiť.

My sa presunieme na druhú stranu Weiβsee, ideme chodníkom zvaným Arnoweg smerom pod vysoký schod, ktorý vytvorila horná ľadovcová moréna. Alebo prelezieme skalnú pasáž, alebo vyjdeme malým kuloárikom po firne hore na ľadovec. Ľadovec je silné slovo, sú to len nemiznúce firnové polia, kde sa vďaka malej hrúbke netvoria trhliny, takže relatívne bezpečné. Ďalej po Tauernhöhenweg. Tu je ľadovec plytký, šliapeme smerom pod Granatspitze, až k možnému skidepotu. Pozorne, lebo v lyžiarkach, lezieme po skalných blokoch na vrchol. Jeden z mála rakúskych vrcholov, ktorý nemá kríž. Takisto aj dole, treba sa aj vyhýbať, je tu veľa „horolezcov“. Tu máme pekné výhľady na Kitzsteinhorn s predstavou, koľko ľudí sa tam valcuje.
Od skidepotu nás čaká krásny slalom až na ľadovec, držíme sa smerom doľava k sedlu Granatscharte a po hrane, alebo zasneženou stenou, vyjdeme na Sonnblick, technická náročnosť skoro nula. Podľa počasia si tu necháme čas na oddych. Pre oči ľahoda - množstvo 3500m vysokých kopcov nás víta s ich krásou. Treba mať dosť tekutín, lebo tu už človek cíti smäd. Vychodených stupov až po vrchol jesto dosť, s palicami žiadny problém. Miesta jesto dosť pre všetkých na skalách na sedenie, nerozumní ľudia sa tu vyzlečú a opaľujú. Najedení a oddýchnutí sa pustíme dole stenou, čo je pôžitok dňa.
Na konci steny smerujeme vľavo, k výstupu na Fürleg, kde sa dá na vrchole spraviť aj letisko. Zjazd je rozličný, niekde musíme aj tlačiť. Ideme smerom ako pri výstupe, malým, strmým kuloárikom až na Arnoweg, odtiaľ priamo dole k Weiβsee a po chodníku k Rudolfshütte.
Facit: Hoci to tam predávajú ako vysokohorskú túru, sú to ľahké tri „Idioten“ kopce, ktoré pri peknom počasí dokážu spraviť úžasnú radosť. Vedieť trocha lyžovať a mať strednú kondíciu by bolo všetko, čo treba mať. Pre istotu aj železá. My ideme hneď dole výťahom a sadneme si do krčmy dole v Uttendorfe. Je neskoro večer, keď prídeme domov. Oplatilo sa.

Spomienky z túlačiek: Jano Banko