Skialpaktuál: Kasprowy wierch

Ráno to v Zakopanom vyzeralo tak na koniec apríla. Teplota síce na chvíľu zliezla aj na nulu, ale slnko ju veľmi rýchlo ťahalo opäť k plusovým hodnotám. Na parkovisku v Kuźniciach sme si pripadali asi ako jahody v kapustnici - úplne mimo. Lyžiarky sme s pochybovačným výrazom v tvári nasadzovali v bahne po členky, lyže na batoh a davaj k stanici lanovky. Pešiakov sme vyslali na Giewont Kondrackou dolinou, nás ďalej nasmerovala teta, ktorá vyberala vstupné do NP.

Vraj po lyžiarskej trase k vleku Goryczkowa bude to nosenie lyží bolieť najmenej. Našťastie už asi 300m za búdkou sa dali lyže obuť a síce bol sneh miestami zamrznutý na kosť, šlo sa dobre až po miesto, kde zákazová značka nedovolila pokračovať po tejto zjazdovej trase. Domáci ale väčšinou chodia aj do zákazu. My sme odbočili na kvázi súbežnú označenú lyžiarsku trasu popod Myślenickie Turnie, ktorú však s obľubou okupovali aj pešiaci a slnko. Chodník teda rozbitý, sem-tam trčala nejaká tá skala, zo dva úseky sme museli lyže prenášať. Ale od spodnej stanice lanovky v Goryczkowej doline rozprávka. Slnko, bezvetrie, ľudí tak akurát, aby sa roztratili v celom priestore. Výšľap na Kasprowy wierch (1987 mnm) dal ešte zabrať, po hrebeni sa tmolilo vďaka lanovke ľudí až moc, tesne pod vrcholom bolo treba už aj kľučkovať.

Zlyžovať sa dá od samého vrcholu, najskôr krátky úsek po zratrakovanej stope, svahy v Goryczkowej doline už nie sú upravované (ani vlek už nepremáva). Sneh bol však mierne natopený a dobre rozjazdený, tráva trčí len veľmi výnimočne (ale pri týchto teplotách to už dlho nevydrží). Od vleku sa dá na lyžiach v pohode po ratrakovej stope až k miestu, kde sme ráno obúvali. Len jeden úsek tesne za dreveným mostom je odtopený na hlinu, zbadali sme to až na poslednú chvíľu.

Takže čo dodať na záver? Hor´ sa do poľských tatier, kým sa ešte dá :o) 

Jana Jaraba