Skialp: tatranská "Haute route" tam i späť

Popradské pleso - Brnčalka - Popradské pleso = cca 4300 v.m., 8 sediel, 11 hodín.

6:04 hod.

Vychádzam z Majláthovej chaty, zamykám dvere a odkladám kľúč na dohodnutom mieste. Teplomer ukazuje len niečo pod -10 stupňov. Vonku je ešte tma. Pri svetle čelovky zapínam lyže a začínam šliapať hore Zlomiskovou dolinou.

"Chcel som len zvýšiť intenzitu zážitku!"  V.P.

Ťapkám si potme už dobre známou stopou, v posledných dňoch som tu bol tri razy. V polovici doliny odrazu stopa končí... vietor úradoval! ...a zábava sa začína!

Do Železnej brány vychádzam niečo po hodinke šliapania. Nechcel som sa spotiť, no celkom sa mi to nepodarilo. Strhávam pásy bez odopnutia lyží. Poprepínam lyžiarky a už sa šúcham dole. Od minulého štvrtku sa to tu zmenilo. Nafúkaná kôra, premenlivý sneh, lyžuje sa mi zle. Snažím sa byť dole čo najrýchlejšie a čo najmenej sa unaviť. Teória sa však vzďaluje od praxe.

Ľadopád je prikrytý len úzkou snehovou vrstvou, ale púšťa to. Vidím stopy Čechov, ktorí tadiaľto mali ísť v sobotu. Išli, som rád a ukľudňuje ma to.

"Opakovanie toho čo už raz bolo urobené je neproduktívna a netvorivá činnosť."  R.M.

Moja dnešná túra nebude nijakým priekopníckym činom, ale predsa: pokúsim sa aspoň urobiť to, čo už všetci poznajú a všetci prešli, len trošku ináč...

Na severe je kosa jak v ruskom filme... Nalepujem pásy druhý raz a namierim si to k českej stope. Čaká ma výšľap do Prielomu. Prvé metre v stope sú úžasné. Zájdem za kopček a stopa je v.... ťahu. Zase vietor. Prešľapávanie stopy po zväčša ufúkanej kôre, ktorá sa prelamuje pod mojou váhou, prehlbuje zážitok...

V Zmrznutom kotli fúka. Bŕŕŕ jaká zima, ale sedlo sa blíži. Moja najbližšia motivácia je uvidieť slnko. Už hodnú chvíľu pozorujem, ako osvetľuje vrchol Mlynára.

Prielom.

Spomínam, ako sme tento výšľap s Mikim Knižkom pri našom prechode z Podbanského do Ždiaru pred veľa rokmi šliapali v horúčave a slnku...

Pár veľkých oblúkov a už som v dolinke pod Studeným sedlom a snažím sa čo najrýchlejšie dostať ďalej. Nalepujem pásy tretí raz, dajaké sú zamrznuté...

Pod Javorákmi som už konečne na slniečku. Pásy padajú dole. Vyťahujem spod kombinézy náhradné, nalepujem a šliapem ďalej. Do Priečneho úplná pohoda.

"Dovolil som si s chladnou vypočítavosťou zneužiť obecné povedomie, ktoré mylne považuje sólo za niečo ťažšie ako výkon v družstve a preto som sa rozhodol urobiť prechod sólo."  P.P.

Nechcel som určite nič a nikoho zneužívať! :)))  Zostava dňa bola len výsledkom úplne prirodzeného vývoja.

Parádny a rýchly zjazd do kotlinky pod Sedielkom a rovnako rýchly dojazd až ku plesám. Pásy chytia dobre a ja som za cca 30 minút na Baraňom sedle. Samozrejme som nešiel naplno. Sily sa snažím rozložiť. Dokonca som aj pár slov prehodil s prvou dušou, ktorú som stretol na tomto výlete.

10:35hod.  Polčas: trvalo mi to 4:30 hod.  Chata pri Zelenom plese (Brnčalka)

"Katka! Rovno ťa poprosím štyri čaje, nie moc horúce a mohla by si mi dať pásy niekam do tepla?! Kričím do okienka!

"Prosím ťa nešpiň štyri hrnčeky! Nemáš niečo väčšie?!"

Nakoniec som za hodinu vypil asi 2,5 litra čaju. Zjedol som zvyšok makovníka z raňajok a jednu polievku. Usušil som pásy, oblečenie na mne však zostalo vlhké...

Štartujem o desať dvanásť. Cieľ je úplne jednoduchý: vrátiť sa, kadiaľ som prišiel. Varianta cez Studené a Litvorové sedlo je zavrhnutá. Videl som po ceste, ako to tam vyzerá. Prešliapavanie stopy by ma mohlo moc zdržať.

Stopu však musím šliapať už do

Baranieho sedla

Vietor urobil svoju prácu dôsledne a ja hore po hodine a štvrť len konštatujem, že motor sa znovu zahrial na prevádzkovú teplotu.

Pár rýchlych oblúkov a som dole na plese. Samozrejme aj pár zastávok medzi tými oblúkmi :)))

Nalepujem pásy. Jemne a citlivo s nimi zaobchádzam. Od nich dnes závisí veľa...

Priečne sedlo

Vychutnám si prvé serpentíny stopy, ktorú som prešliapal ešte vo štvrtok, ale potom... vietor. Posledné metre s lyžami v rukách a technika orangutana: po všetkých štyroch. Na balkóniku vychutnám 5 minút na slniečku. A ide sa...

Krásny zjazd ponad Streleckú vežu. Pod Javorákmi stoja dvaja skialpinisti.

"Martíííín, to som ja!" kričí na mňa kamarát. Som prekvapený a chvíľu mi trvá kým pochopím. Vedel o mojom pláne a idú v mojich stopách. Podarí sa im prísť až na Brnčalku.

Čoskoro končí slnko. Hmm. Západ slnka v Železnej bráne asi nestihnem. Vchádzam do tieňa. Mám už na sebe goráče a veruže sa vôbec nepotím...

A nespotím sa ani pri prešliapavaní stopy do

Prielomu

Som tu o tretej poobede. To je ešte dobrý čas. Dokonca aj trošku slniečka si vychutnám. Zjem posledný energetický gel a zapijem troškou čaju z malej fľaštičky, ktorú nosím v kombinéze. Počas šliapania som nič iné ani nejedol. Trávenie aj tak odoberá energiu a v tom mraze by každá potravina okrem gelu zamrzla.

A na jedlo počas šliapania aj tak nebol čas.

Zjazdujem do Kačacej doliny. Prepletám sa pomedzi kamene po vyfúkanom tvrdom snehu. Terén je tu zložitý, sneh sa často mení, nafúkané vlnky a preveje... lyža sa mi zaryje špičkou pod kôru, vo vzduchu spravím šnúru a dopadnem decentne na bok. Sakra!! Inventúra: šľachy, úpony, nič ma nebolí, kuknem na pätku pretekového viazania: "To nie je možné, aby to vydržalo!"  Ale drží, skontrolujem aj topánku: je ok.

Uff! Odľahlo mi. Idem ďalej. Maximálne sa koncentrujem. Po kôre si pripadám ako ľadoborec.

Gerlachovské spády - mraznička Tatier

Cítim ako Grády klesajú a zároveň Zábava Graduje!!!

Prichádza nalepovanie pásov: Cvíľka napätia: Prvé, ktoré boli pod bundou, ani neskúšam, ale rovno vyťahujem pásy spod kombinézy, už ma tam hodnú chvíľu nepríjemne chladia. Vyzerá to dobre: aaaaa lepia!!!

Šak som sa s nimi tak maznal!

Prichádza ôsmy výšľap, prešliapať stopu treba zdola až hore... Strmé miesto okolo ľadu idem s lyžami v rukách. Cítim, ako si niektoré prstíky necítim. Zastavujem, vyťahujem návleky na rukavice a rozmrazujem.

Potom už len monotónna práca, serpentína za serpentínou. Motor je dobre nastavený, žiadna kríza. Zapadajúce slnko sfarbuje Martinovku na Gerlachu do ružova. Dnes nefotím. Tieto pohľady sú len pre mňa.

V horách nie je človek nikdy sám... H.H.

Záver s lyžami v rukách. Zase zamŕzajú. Prebáram sa miestami aj po pás. Po štyroch - na orangutana. Môj zvukový doprovod nebude nikto hodnotiť... :)) Štvornožky vychádzam do Brány. Ružové zore na obzore...

Do úplnej tmy už len pár minút. Rýchlo pásy do batohu a šup ho dole. Po zamrznutom a rozrýľovanom žľabe. Len nezlomiť lyžu!

Majláthova chata, Popradské pleso

"Tak tu si? Fajná zima nie?! Práve som sa chystal ísť kuknúť, či neuvidím svetielko!

Víta ma Milan.

Tí, ktorí sú v tom s tebou, sa nikdy nespýtajú. Prečo?!  A tí, ktorí sa to spýtajú to aj tak nikdy nepochopia...  H.K.

Najprv si sadnem, až tak pozriem na čas: 17:09

Konečne "Moje Tatry" napadá ma. Blbosť! Uvedomujem si: Veď to ja patrím im...

Bol to len ďalší krásny deň v prirodzenom životnom prostredí!

Poďakovanie za podporu:  Majláthovej chate a Chate pri Zelenom plese

Čo bolo pred tým?:

Prechod Podbanské - Ždiar cez sedlá s Mikym Knižkom za 12 hodín pred cca 12 rokmi

Tatranská 5000 - S Petrom Džuganom nastúpaných 4900 v.m. v Studených dolinách za 12 hodín

10x3000 - Desať trojtisícoviek v Ortlerských Alpách na lyžiach za 11 hodín

Citáty:

Reinhold Messner, Heini Holzer, Hans Kammerlander, Vlado Plulík, Pavel Pochylý

Výstroj:

Lyže Blizzard Expedition, viazanie Ski Trab race, lyžiarky Dynafit Tlt 5, 2x nové mohérové carvingové pásy s hákmi

Martin Bartoň