Otvorenie skialpovej sezóny na Stubai

Posledný májový týždeň sme skialpovú sezónu 2013/2014 ukončili zjazdom Vysokej. Nebol by som si pomyslel, že už koncom novembra sa nám podarí otvoriť sezónu 2014/2015. Avšak snehové podmienky a totálna závislosť na bielom prášku spôsobili, že predposledný novembrový víkend vyrážame do Rakúska smer Stubaital a našim hlavným cieľom sa stáva najvyšší kopec na okolí Zuckerhütl.

Základným táborom sa nám stáva winterraum na Hildesheimer Hütte, kde v sobotu večer okrem našej sedemčlennej česko-slovenskej partie spí ďaľších 10 ľudí, čo by nebol problém, keby kapacita nebola len 12 postelí. Nejako sme sa pomestili aj na lavici aj pod stolom sme spali a v nedeľu ráno vyrážame na Zuckerhütl.

Túra začína dobre, z chaty lyžujeme na dno doliny, kde nalepíme pásy a vyšlapanou stopou cez ľadovec Pfaffenferner mierime do sedla Pfaffenjoch, odkiaľ sa nám prvýkrát naskytne pohľad na cukrovú homoľu s výškou 3505 m.n.m. Obzeráme aj severnú stenu, ktorá vyzerá byť lyžovateľná a sklon sa nám veru nezdá byť deklarovaných 50 stupňov.

Ide sa nám na začiatok sezóny nezvykle dobre a preto si ako predkrm dávame ešte vedľajší kopček Wilder Pfaff, na ktorého vrchol hravo vystúpame na lyžiach. Kocháme sa výhľadmi na kopce všade na okolo, smerom na zapád na Wildspitze a Weisskugel, na východe zazrieme siluetu Grossglockneru, na severe Ruderhofspitze a Schrankogel a južnému horizontu dominujú zubaté hrebene Dolomitov. Odtiaľto už severka najvyššieho kopca stubaiských Álp pôsobí vážnejšie a zjazd týmto smerom asi nebude zadarmo.

Rozlyžujeme sa žľabom z Wilder Pfaffu smerom do sedla Pfaffensattel a odtiaľto vystupujeme s lyžami na batohoch v spoločnosti ďalších minimálne dvadsiatich skialpinistov na vrchol. Zapíšeme sa do vrcholovej knihy a dozvedáme sa od miestnych, ktorí severku práve vyliezli, že podmienky na lyžovanie sú výborne. Neváhame, bez lyží zídeme prvých 20 výškových metrov, lyže, lyžiarky a hlavne hlavu prepneme do zjazdového módu.

Po prvých opatrných oblúkoch zapúšťame ďalšie už odvážnejšie a za 5 minút máme Zuckerhütlnordwand vybavenú. V skvelom prašane lyžujeme naspäť na chatu a ako bonus si dávame bezmenné sedlo kdesi v blízkosti Gamsplatz. Winterraum nachádzame prázdny, však zajtra už je bežný pracovný deň a stretávame sa s Alčou a Jaroušom, kamarátmi z Chaty pod Rysmi.

Na pondelok máme vymyslený zjazd zo Sonnklarspitze (3467 m.n.m), tak teda ako v nedeľu začíname zjazdom z chaty, opäť v prašane, aj keď trocha rozjazdenom. Nalepíme pásy a za chvíľu sme v sedle Gamsplatz, odkiaľ miestami nepríjemnou krustou sklesáme na ľadovec Triebenkarlasferner, opäť nalepíme a už panenským snehom razíme stopu do sedla Hohe Eis. Svah je celý v tieni, takže o dobrú lyžovačku nebude núdza. Zo sedla vodorovným traverzom na vrchol, kde obdivujeme naše včerajšie zastávky Wilder Pfaff a Zuckerhütl. Na zjazd nás zláka výrazný žľab tesne pod vrcholom a nepoškrvneným terénom lyžujeme priamo dole na dno ľadovca.

Opäť do sedla Gamsplatz a opäť prašanom pod chatu. Pražská vetva skupiny nás opúšta a zvyšok si ešte dopraje opaľovanie zubatým slniečkom pod chatou. Utorok cítime, že nám predošlé dni zobrali dosť síl a aby sme to na začiatok sezóny neprepálili, budíček posúvame na siedmu hodinu a dávame si zopár oblúkov obľubeným ľadovcom Pfaffenferner. Dobalíme zvyšné veci, vyšlapeme posledných sto výškových a milí vlekári nás zadarmo púštajú sedačkou do sedla Schaufelnieder, odtiaľ zlyžujeme k Mittelstation Fernau, kde vo výške 2300 m.n.m. končia upravované zjazdovky. Opäť nás milí vlekári púštajú zadarmo kabínkovou lanovkou do Mutterbergu, kde sa náš úvodný skialpový výlet začal aj skončil.

Lukáš Stanzel