6 dní, za 7 horami, 8-členná družina – Skialpový prechod okolo Ortleru s prázdnou nádržou
20.04.2024Ako vrchol skialpovej sezóny 2023/2024 sme si už v decembri pripive odsúhlasili prechod OrtlerskýchÁlp. Plán bol počas 6 dní prespať na 5 chatách, objaviť čaro nepoznaných dolín Južného Tirolska a Lombardie ako aj vystúpiť na najznámejšie vrcholky danej oblasti – Monte Cevadale, Konigspitze a ako bonus aj na samotný Ortler. Či sa nám to podarilo sa dočítate nižšie.
Deň prvý
Po horúcej volebnej noci vyrážame nadránom dve 4-členné posádky navyše 700 km dlhú cestu do lyžiarskeho strediska Sulden v srdci Ortlerských Álp. V eufórii z okolitých výhľadov na krásne zasnežené kopce míňam aj poslednú pumpu a palubný počítač pr istrmom stúpaní do nášho cieľa zahlási asi 5 km pred plánovaným dojazdom prázdnu nádrž. Prezliekame sa a prebalujeme veci do lavínových ruksakov s rozhodnutím nechať auto s prázdnou nádržou pri údolnej stanici Kanzel. Poznačení týmto mojim zlyhaním chvíľuhľadáme nástup do údoliaZaytal, kdevšak po chvíli dobiehame posádku prvého vozidla a už spoločne stúpame v ústrety nášmu prvému nocľahu Dusseldorfer Hutte. Spoločnosť nám robí prekrásny miestny operenec Bradáň žltohlavý (Gypaetus barbatus). Prejdeme 5 km, nastúpame 800 výškovýchmetrov a po 2 hodinách sme na chate. Zaslúžené pivo, oddych, bohatá večera a celá chata len pre nás.Ústup do postelí zahajujeme krátko po západe slnka. Spánkový deficit a zásadnú zmenu nadmorskej výšky je treba dobre vyležať.
Deň druhý
Po skorých a výdatných raňajkách si ordinujeme výstup do sedla Angelusscharte, aby sme sa čo najviac priblížili nášmu hlavnému cieľu Vertainspitze, ktorý sme pozorovali už počas včerajšieho výšlapu. Výstup do sedla prebieha napásoch snehovou pláňou po jeho ľavej strane a do samotného sedla sa dostaneme krátkym zostupom na mačkách. Obúvame lyže a chystáme sa na dlhý traverz ľadovcom Laaser Ferner pred zahájením vrcholového útoku. Pásy nad sedlom Rosimjoch nalepujeme len v polovičnom počte, keďže 4-členné družstvo sa rozhodlo pre dobrodružstvo hrebeňom.
Rozumnejšia časťskupiny postupujeme starou stopou na pásoch až k markantnému vrcholovému krížu s fascinujúcimi výhľadmi na velikánov v okolí – Konigspitze a Ortler. Na obzore vidíme aj naše ďalšie plánované ciele Monte Cevedale, Veneziaspitze nako aj vzdialený Pizzo Tresero. Vrcholovú pauzu si krátime ajpohľadom na kamarátov, ktorí urputne postupujú snehovoskalným hrebeňom k vrcholu. Po vzájomnej dohode ich už ďalej nečakáme a akurátne odtopeným JV svahom si užívame zjazdaž do spodných častí ľadovca Rosimferner.
Pre dnešok nás čaká už len výstup plytkým ľadovcom na Platten spitze, ktorý nám milý chatár odporučil ako vhodný prechod do údolia Pedertal. Slnko už má svoju silu a preto sa rýchlo vychystáme na zjazd. Ešte posledný pohľad späť na Vertainspitze, kde vidíme sa užpribližovať nalyžiach aj hrebeňové družstvo a začíname lyžovačku širokými a miernymi svahmi. Čaká nás zostup takmer 1500 vm a oblúky najmä v hornejčasti v odmäknutom firne si skutočne užívame. Potokom a lesom sa už v totálne premočenom snehu dostaneme do údolia Martelltal, kde sa na lyžiach snažíme čo najviac priblížiť k penziónu Zufritthaus. Napriek enormnej snahe posledné cca 2 km šlapeme asfaltku v lyžiarkach s lyžami na pleci. V ľudopráznom penzióne sa zoznamujeme s milými chatármi, ktorí sú ochotní ušetriť trápeniu na asfaltke našu hrebeňovú skupinu odvozom autom. Medzičasom vyfasujeme kľúče od 4 izieb a na rozľahlej terase si užívame slnečné lúče s výhľadom na Zufallspitze. Zvykom sa pomaly stáva viac chodová večera a skorý spánok, tentokrátaj s nádychom civilizácie.
Deň tretí
Čaká nás dlhý deň a počasie sa má v priebehu dňa pokaziť. Opäť teda vyrážame za brieždenia a stúpame severným svahmi odpriehrady Zufritt-Stausee. Výšku naberáme pomerne rýchlo lesom a po strmom prechode terénnym zlom sa dostávame na ľadovec Gramsenferner a mierime do sedla Martellerjoch.Pôvodný plán s výstupom na Kollkuppe meníme za zjazd na ľadovec Schranferner, kde sa operatívne rozhodujeme pre výstup na Dritte Veneziaspitze. Stopa ľadovcom je zrejmá a po 2 dňoch stretávame aj prvých skialpinistov. Výstup na vrchol prebieha už za silnejúceho vetra a zväčšujúcej sa oblačnosti. Tesne pod vrcholom sa obúvame do lyží, zjazdujeme najprv plytkým ľadovcom a následne miernym terénom na chatu Marteller Hutte, kde dorazíme križujúc odbočku na obľúbenú Zufallhutte. Po príchode na chatu dostávame od prísneho chatára jednoznačné pokyny, čaká nás však opäť chutné jedlo a matrazenlager máme len pre seba.
Deň štvrtý
Cez noc v súlade s predpoveďou prisnežilo očakávaných 20 cm nového snehu, pribudla hustá oblačnosť a tak nám posun budíčka a raňajok na 7:30 plne vyhovuje. Nemáme sa kam ponáhľať a pôvodný plán Monte Cevedale s traverzom na Palon de la Mare meníme za nenáročný výstup ľadovcom Zufallferner kuchate Casati. Keďže je nás v skupine 8, môžme sa pri ťahaní stopy pravidelne striedať. Za pomoci navigácie triafame optimálnu trasu ku chate, ktorá je umiestnená na skalnej vyvýšenine nad ľadovcom Langenferner. Vietor aj sneženie silnie, tak sa ani nepokúšame si pri chate oddýchnúť a hľadáme najbezpečnejšiu cestu k chate Pizzini v doline Val Cedec. Zjazd vedie z pohľadu lyžiara po ľavej strane od zásobavacej lanovky k chate Casati popri výraznom skalnom rebre.
V strmom teréne lyžujeme opatrne po jednom, no napriek tomu sa nám podarí odtrhnúť malú doskovú lavínu, ktorá nám na pohode rozhodne nepridá. Nakoniec však bez ujmy na zdraví dosiahneme plytší terén v doline a zavítame prvýkrát v rámci nášho prechodu do regiónu Lombardie. Espresso na chate Pizzini nás až tak neočarilo o to viac sa už tešíme na naše ubytovanie a taliansku večeru na chate Forni, kde máme zajednaný nocľah. Chata je v skialpovej sezóne dostupná aj osobným autom a pripomína vybavením a veľkosťou viac alpský penzión ako vysokohorskú chatu. Štandardom sa stáva 4-chodová večera so šalatovým bufetom, cestovinami, hlavným chodom a dezertom. Ochutnáme už aj miestne víno a v stálej expozícii obdivujeme nespočetné artefakty z bojov počas 1. svetovejvojny.
Deň piaty
Po najchutnejších raňajkách vyrážame za svitania pri bezvetrí a jasnom počasí na najjužnejší vrchol nášho prechodu PizzoTresero. Hneď v ústi doliny nás prebieha miestny šesťdesiatnik, ktorý má ten istý cieľako my. Na rozdiel od nás nemá lavínový ruksak, ba ani ľadovcovú výbavu a na naše potešenie máme celý deň postarané o ideálnu stopu privýstupe ako aj zostupe. Ambicióznejším a trénovanejším v našej skupine sa dokonca darí s miestnym rýchlikom držať krok počas celého výšlapu.
Sprievodca uvádza viaceré varianty výstupu na tento obľúbený kopec. Lokálny borec volí priamy výstup cez Canalino San Giacomo – výrazný snehový žlab medzi skalnými kulisami a tak naberáme výšku v strmších traverzoch pomerne rýchlo. Voľba výstupovej trasy a hrubá snehová pokrývka nám umožňuje sa vyhnúť akýmkoľvek ľadovcovým trhlinám a tak ako počas celého prechodu aj dnes postupujeme bez naviazaniasa na lano. Záverečný exponovaný snehový hrebeň za pomocí haršajzní prekonávame na pásoch a vychutnávame si prvýkrát výhľady nahorskú skupinu Adamello a výraznú vežu Cima Presanella.
Skorý štart nám umožnil lyžovačku za dobrých podmienok hoci východné svahy boli hneď od rána vystavené silným slnečným lúčom. Pred komplikovaným traverzom priamo na chatu volíme zostup na dnodoliny, kde si užívame obedňajšie slniečko neďaleko vyratrakovanej cesty na famóznu chatu Rifugio Cesare Branca. Po hodnej chvíli opúšťame ticho doliny a zahajujeme posledný výšlap dňa. Cestou na chatu sa dáme do debaty s miestnym horským vodcom, ktorý nás oboznamuje s nutnosťou veľmi skorého štartu, ak chceme zajtra vystúpiť na zamýšľaný vrchol Gran Zebrú.
O jednej ráno sa nám za tmy veru nechce vyrážať a ani traverzovať za tmy strmé svahy smerom k chatePizzini. To všetko kvôli silnému slnku, ktoré hneď od rána vytrvalo svieti do výstupovej trasy normálkou na Gran Zebrú. Starosti s plánmi na ďalší deň hodíme na slnečnej terase chaty Branca za hlavu a doprajeme si pravú taliansku kuchyňu a pohostinnosť s výhľadom na velikánov oblasti Cima di Peio, Rocca Santa Caterina, Punta San Matteo, Punta Pedranzini ako aj nami zlyžovaný Pizzo Tresero.
Deň šiesty
Na naše prekvapenie sa personál s raňajkami veľmi neponáhľa a podarí sa nám ich posunúť len o 15 minút skôr na 6:15.V plane máme najpopulárnejší kopec v oblastí Monte Cevedale, na ktorý vystúpime údolím Val di Rosole. Nezaľadnenou dolinou rýchlo naberáme výšku a do sedla Colle del Pasquale vystúpime s prvými slnečnými lúčmi. Včerajší prvý pekný deň po snežení tu zanechal snehové splazy, ktoré cez noc nepríjemne zamrzli a znepríjemňujú nám strmé traverzy do sedla. Sprievodca udáva možnosť ďalej pokračovať strmým hrebeňom, my však aj na základe včerajších stôp volíme krátky zostup na ľadovec Vedretta di Cedec, kde sa pridávame k skupinkám smerujúcim na Monte Cevedale.
Popod majestátne seraky naberáme výšku a predbiehame početné skupiny skituristov. Pred 10:30 dosahujeme najvyšší bod nášho prechodu vo výške 3769 m.n.m. K vrcholovému krížu sa pomaly predierame cez davy vystupujúcich a v hlavách rekapitulujeme všetky prejdené vrcholy, ktoré máme ako na dlani. Severná orientácia zjadu k chate Casati je zárukou dobrého snehu, Pri chate si po krátkej prestávke posledný krát nalepíme pásy na náš úplne posledný vrchol prechodu Cima Solda alebo keď chcete tak Suldenspitze. Zjazd do sedla Janingerscharte a najmä ľadovcom Suldenferner je skutočne za odmenu vlastnou stopou v prachovom snehu. Škoda, že tento pôžitkársky zjazd sa po chvíli skončí a prichádzame do strediska, ktoré nás dovedie zjazdovkami a bežkárskymi traťami na lyžiach až ku autu. Je niečo krátko po 13:00 a my už vieme, že ďalšie výškové metre na tomto prechode nepridáme. Predpoveď na ďalší deň hlási teplotu nad nulou aj vovýškach nad 3500m.n.m. a tak výstup na Ortler od chaty Berglhutte odkladáme na neskôr.
Na to, aby sme sa dostali domov potrebujeme však ešte nutne čo najrýchlejšie natankovať. S prázdnou nádržou sa pomaly spúšťame prudkými serpentínami do dedinky Gomagoi a následne do mestečka Prad am Stilfser Joch, kde sa nám podarí úspešne doplniť palivo. Vieme, že nás čaká ešte dlhá cesta domov, no túžba rozlúčiť sa s najvyšším kopcom oblasti je silnejšia.
Cez dedinkuTrafoi sa dovezieme až na koniec cesty k pútnickemu miestu Heilige drei Brunnen, kdesi doprajeme s pohľadom na majestátny Ortler konečne pravé espresso.
Lukáš Stanzel
Fotky 6 dní, za 7 horami, 8-členná družina – Skialpový prechod okolo Ortleru s prázdnou nádržou
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- 40. ročník Sherpa Rallye 2024 - Zbojnícka chata (2102x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (913x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (794x)
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (753x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (701x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (689x)
- ŠUPka 2024 (652x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (610x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (599x)
- Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina (586x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...