Veľkonočný skialp v Julských Alpách.

Plánovaná skialpová Makedonia kvôli snehu odpadla, tak ako náhradný plán sa naskytlo Slovinsko-Julské Alpy. Naša česko-slovenská Karpatská formácia (Letka Karpatských netopýrů) sa spojila so silnou českou skupinou skialpáčov pod vedením "Paliča-predsedu" z čoho vzniklo až 18-členné družstvo. Vetšinou sme sa podľa svojich aktuálnych schopnosti a zdravotných in-dispozícií rozčlenili do 2-3 družstiev, kde niekto vyšiel vyššie, ďalší ešte vyššie a 2-3 "netopiere" najvyššie.

Z domova sme vyrazili v noci, aby sme pristáli na parkovisku v Taliansku, pri jazerách Fusine pod Mangartom. O 8 ráno, nazúvame lyže s pásami....Po nočnej jazde sa postupne rozdelia tri skupinky: dievčatá bombardino na Rif. Zacchi, ďalší chalani len do sedla, posledná 3-členná skupinka (Letka) na Travnik 2379 m.Výstup bol exponovaný, aj po trávnatých laviciach, miestami 4-kové lezenie. Chalani dali zjazd strmým žlabom a stretávame sa pri autách a razíme smer Koča na Gozdu 1226 m, čo je už v Slovinsku.

Cesta ku Koči sa v zime neudržuje, tak autá nechávame na parkáči a znova nasadíme pásy a hurá na Koču, 5 km mierneho stúpania. Koča na Gozdu sa pre nás stala útočisko na dalšie 3 dni a 3 noci. Chata je výborná, a aj teta a ujo, čo ju majú na starosti. Po výbornej večeri bojová porada, čo a kam ráno. Po raňajkách sme vytyčili smer: sedlo Vršič 1611 m, kde sme od chaty rôznymi skratkami boli asi za hodinku.

Už po ceste sme sa nechtene rozdelili, takže do sedla Vratica 1807 m (kam sme z Vršiču pokračovali) prichádzame postupne. Niekto vydupal na pásoch, niekto s lyžami na baťohu.  Z Vratice volíme presun ďalej do ľava pod masiv Veľkej Mojstrovky 2366 m. Postupne si užívame rôzne radovánky v snehu, niekto jazdu, niekto pády. Presúvame sa do rozprávkového údolia, plného obrovských boulder kameňov, ktoré boli celé zasnežené a  pripomínali mestečko "Snehuliakovo"....

Delime sa na 3 skupinky, kde jedna ostáva v údolíčku, druhá pokračuje pod žľab a tretia-chalani z Letky, vystupujú žľabom na vrchol. Znova zjazd a návrat rovnakou cestou na Koča na Gozdu. Večer znova porada pri zvuku gytár, čo zabezpečili členovia od predsedu.Tretí deň znova výšľap do sedla Vršič a výstup na Veľkú Mojstrovku. Jedna skupinka zostala jazdiť pod sedlom, užiť si prašan, ďalšia na vrchol V.Mojstrovky. Tu sa rozdelili znova na skupinku, ktorá si dala krásny zjazd do doliny, a na chalanov z Letky, ktorý išli dole smerom k Malej Mojstrovke 2332 m  žľabom 40-60°dole do sedla Vršic.

Pri výstupe na V .Mojstrovku mali účastníci silný zážitok, keď sa členka spriateleného týmu na pásoch šmykla a letela po svahu dole, a člen Letky sa jej vydal na pomoc. V rámci možností všetko dopadlo dobre, len na vyvalené rameno "letkáča", ale zase na druhej strane, kdo má možnosť sa preletieť v K-Fore....

A večer, ešte ako bonus, ho na chatu doviezol na skútri-ujo chatár. Bol taky ochotný, že ho vyviezol od parkoviska, a ďalších dvoch na lane za skůtrom. Posledný večer na Koči rozoberáme zážitky a zase plány na ďalší den.Vzhľadom k tomu, že naša grupa-Letka sa presúvala už večer domov a druhá grupa pokračovala na inú chatu, zvolili sme pohodový výšľap (v blízkosti našej Koče) v lyžiarkach pod sedlo-jedna skupinka  a do sedla -žľabom druhá skupina. Niekto žľab zlyžoval, iný zišiel, a spod seda zlyžovali všetci.

Po obede na chate sme doplnili tekutiny a pochutiny  a vydali sa k autám. Tam sme sa rozlúčili a "rozjeli" sa na rôzne strany. Veľkonočný skialp bola vydarená akcia, mali sme sa fanfárovo. Počasie bolo okrem jedného dňa, (bola trošku hmla), luxusné, teplo a slniečko.

Pár užitočných info: Koča na Gozdu-nocľah pri viac-člennej skupine 10eur-osoba, polopenzia 16 eur-nedalo sa ani zjesť (polievka, zel, šalát, druhé, koláč)

Sabina Popelková