Val Forno - v skialpovom raji

Švajčiarsko - Horný Engadin - Maloja - Val Forno (26-27. 03. 2019)

Pri jazde autom v smere z Maloje (1815) na Chiavennu po asi dvesto metroch odbočíme vľavo. Úzka cesta v hustom lese nás zakrátko dovedie na už známe parkovisko. Ideálne východisko na túru do Val Forno. Parkovné sa tu nevyberá.

Z parkoviska vyrážame najprv po bežeckej stope popri bezpečnostnej nádrži ktorá má za úlohu v lete zastavovať prívalové dažde. Prejdeme cez mostík nad hlbokým kaňonom a pokračujeme po vyratrakovanej bežeckej stope smer Lej Cavloc. Táto v zime udržiavaná bežecká stopa (aj pre peších) nám výrazne uľahčuje postup smer Val Forno.

Prichádzame ku zamrznutému jazeru Cavloc (1911). Na terase sú lavičky, využívame ju na krátky odpočinok. Malá chata s reštauráciou je prevádzkovaná iba v lete. Stopa vedie aj ďalej, prechádzame krásnym vysokohorským lesíkom so skalnými útvarmi zarastenými krpatými borovicami a červenými smrekmi.

V ideálnych podmienkach chodí ratrak až po miesto nazývané Plan Canin (1975). Tu je malá priehrada, zrejme aj elektráreň, v lete tu ale nevedie cesta, iba turistický chodníček. Pri pohľade vľavo uvidíme strmé stráne vedúce hore až na passo Muretto. Taliansky niečo ako múrisko. Keď sa človek pozrie hore tak je mu jasné odkiaľ ten názov...

Na Plan Canin sa dolina stáča doprava a začne mierne stúpať. Prichádzame na miesto kde je v lete križovatka turistických chodníkov. Pri veľkom kameni sa nám otvorí výhľad na ľadovec alebo na to, čo z neho zostalo. Je to jeden z najlepších pohľadov aké som v Alpách zažil. 

Vidíme dvoch skialpinistov ako sa trápia v strmom svahu ktorým vedie v lete chodník. Je tam tvrdo. Rozhodujeme sa, že skúsime výjsť na chatu v smere kadiaľ viedol starý letný chodník. Zaujíma ma ako to tam vyzerá, ešte som tadiaľ nešiel. Nasmeruje nás tam lyžiarska stopa. Je výrazná. Už dlho nesnežilo. Prichádzame pod svah tvorený ľadovcovou morénou. padajú tu takmer neustále kamene. Stúpame strmým žľabom a hlavy máme hore aby sme vedeli uskočiť pred prípadným kotúľajúcim sa kameňom. Našťaste to netrvá dlho a sme z ohrozenia preč. 

Vychádzame na plató so zvyškom ľadovca v dolinke pod Monte Rosso. Chata je neďaleko. Ideme sa ale najprv pozrieť čo zostalo z ľadovcovej jaskyne. Ešte som nebol v jej tesnej blízkosti ale dobre si spomínam n avideo v ktorom lyžiar lyžuje cez ľadovcovú jaskyňu v ktorej je nafúkaný sneh. Vyzeralo to veľkolepo. Uvidíme čo z nej zostalo. Ľadovce sa topia masívne každé leto...

Našťastie ešte stojí aj keď už výrazne menšia. Pofotíme a ideme na chatu. Capanna del Forno (2574) je taký malý raj na zemi. Chata je perfektne vykúrená. Je tu sušiareň na veci. Chatár Beat so svojou českou ženou Alenou sa o ňu starajú vzorne. Vychutnávame si večerný relax vo vykúrenej chate. Lejeme do seba čaj za čajom a chystáme sa na zajtrajší deň. (prenocovanie s polpenziou 63 CHF)

Okruh z chaty Forno cez sedlá Sella del Forno (2769) a passo di Val Bona (2943):

Ráno sme vyrazili z chaty bez veľkých cieľov. Vedeli sme, že popoludní nás ešte čaká návrat do Maloje a že sa po túre ešte raz musíme zastaviť na chate. Po miernych okľukách sme dorazili do sedla nad chatou. (Sella del Forno) Pár ľudí sa vybralo pred nami na vrchol Monte del Forno. Nemali sme oňho záujem. Naším cieľom bolo čo najlepšie si zalyžovať a aj niečo vidieť.

Rozhodujeme sa lyžovať zo sedla na druhú stranu do Talianska. Po asi 300 v.m. zastavujeme. Zjazd po parádnom firne. Pozeráme vpravo a vidíme dve sedlá. Podľa toho čo tu mám pobehané v lete a podľa stôp ktoré vidíme uvažujem, že by sa cez obidve sedlá dalo prejsť na druhú stranu a takto by sa mal dať urobiť okruh okolo Monte Rosso. Do sedla vychádzame s tým, že ak to na druhú stranu nepôjde stále sa môžeme vrátiť tak ako sme prišli.

Až neskôr na chate zisťujeme, že naše sedlo sa volá passo di Val Bona. Zjazdujeme z neho na druhú stranu parádnym žlabom po mierne odtopenom firne. Mali sme šťastie. Okruh uzatvárame ešte výstupom od ľadovca hore ku chate. Snažíme sa vyhnuť padajúcim kameňom a tak sa hore vyšplháme na mačkách strmým firnovým žľabom. 

Na chate si vyzdvihneme odložené veci a dopĺňame tekutiny a energiu. Podvečer nás ešte čaká návrat do Maloje ku nášmu autu.

Prevýšenie na ceste ku chate: Maloja - Capanna Forno = 850 v.m. 

Čas: Treba počítať s cca 3-4 hodinami výstupu podľa podmienok...

Okruh cez dve sedlá z chaty mal cca 850 v.m. prevýšenia, trval nám pohodovým tempom cca 5 hodín. (GPX + mapka v článku)

Na záver: celá oblasť je vďaka svojej polohe skialpovým rajom a tipom hlavne pre skúsených skialpinistov. Vzhľadom na rozľahlosť a veľké vzdialenosti na chatu nechodia tzv. denný turisti. A tak máte počas túry prakticky istotu, že v celej oblasti sa pohybujú iba tí ľudia čo vyrazili ráno z chaty. V čase nášho pobytu cca 20 ľudí. Z talianskej strany určite tiež prichádzajú skialpinisti, videli sme stopy ale nestretli sme nikoho.

Martin Bartoň

• Späť